To je heslo, s ktorým Lenka Hlinková a Iveta Tonhauserová popularizovali IT sektor medzi študentkami základných škôl vo veku 11 až 15 rokov na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Prešove. Event Dievča SPŠE v IT sa konal v utorok 18. júna 2019. Zúčastnilo sa ho 45 dievčat, pričom 5 z nich sprevádzali aj mamy.
Bol to pilotný ročník, ktorý vzišiel z iniciatívy riaditeľa SPŠE Slavomíra Kožára. Pociťuje potrebu vyššieho počtu dievčat študujúcich na škole. V súčasnosti zo zhruba 750 študentov tvoria dievčatá len 5 %. Verí, že zatraktívnením školy pre dievčatá bude počet uchádzačiek v budúcnosti stúpať, čo v konečnom dôsledku prinesie ešte kvalitnejších študentov a vyššiu diverzitu.
V roku 2018 zastávali ženy na Slovensku len 12,3 % pozícií, ktoré sa priamo podieľajú na výrobe softvéru. Oproti roku 2016, kedy bolo Slovensko s podielom 9,2 % na chvoste EÚ, sa táto situácia mierne zlepšila, ale nemá dlhodobo rastúci trend. Ročne u nás vzniká 700 nových pracovných miest v oblasti informačných technológií a i keď celkový počet žien v IT každoročne rastie, ich pomer voči mužom kolíše a drží sa dlhodobo pod hladinou 14 %.

80 % dievčat ovplyvní mama
„Teší ma, že na event prišlo aj niekoľko mamiek. Babám sme vyrozprávali, na akých zaujímavých projektoch sme pracovali, čo všetko sa v IT dá robiť aj čo na to treba. No je dôležité komunikovať aj s rodičmi – až 80 % dievčat je totiž pri výbere školy ovplyvnené práve svojou mamou. Ak rodičia nemajú informácie, nečudo, že mnohí od štúdia technických smerov svoje dcéry odrádzajú. Dokonca aj napriek tomu, že informatika a technika patria medzi najžiadanejšie odbory na trhu práce,” vysvetľuje Lenka Hlinková.
Keďže rodičov zaujíma predovšetkým budúcnosť a uplatnenie ich detí, bolo potrebné priblížiť na stretnutí aj platové ohodnotenie. „Priemerný hrubý plat na Slovensku v roku 2018 bol 1 035 eur, no štvrtina ľudí zarába menej ako 650 eur, polovica do 850 eur. V IT je priemerný zárobok 1 700 eur a platy juniorov začínajú na tisícke. Žena v IT má teda tri veľmi dôležité veci do života. Profesionálnu budúcnosť, finančnú nezávislosť a časovú či geografickú flexibilitu,” doplnila Hlinková, ktorá počas materskej využíva možnosť práce z domu alebo na čiastočný úväzok.

Väčšina povolaní budúcnosti dnes neexistuje
Iveta Tonhauserová, absolventka FEI TUKE so 14-ročnou praxou na pozícii softvérovej inžinierky, priblížila adeptkám na budúce IT-čkárky, ako vyzerá štúdium technických smerov. Programovanie je dnes súčasťou výučby už od 1. ročníka. Matematika zvykne byť veľkým strašiakom, no predmetov ako matematika, fyzika a elektrotechnika je na fakultách skutočne len nutné minimum. Navyše výberom svojho zamerania sa zloženie predmetov obmieňa. Zdôraznila, že technické zručnosti sú dnes požiadavkou pre mnohé zamestnania – tak ako je to v súčasnosti Excel, o pár rokov to budú základy programovania.

Profesionálky z IT dievčatám odhalili prognózy na vývoj trhu práce budúcnosti. Až 85 % povolaní, ktoré budú existovať v roku 2030, dnes vraj ešte neexistujú. Deväť z desiatich povolaní bude vyžadovať technické zručnosti. Napríklad DNA programátorka, špecialistka na klimatické zmeny, návrhárka autonómnych vozidiel, Blockchain analytička či inžinierka na recykláciu odpadu. Zámerne ich formulovali v ženskom rode. V roli technických pozícií máme totiž tendenciu predstavovať si len mužov, no nie je možné, aby celé spektrum technických povolaní pokryli muži, pretože tvoria len polovicu pracovnej sily.
















[…] pôvodné smerovanie bolo sústrediť sa predovšetkým na vzdelávanie dospelých, ale keďže veľký potenciál do budúcna vidíme práve v mládeži a najmä tu na […]