Začiatkom 20. storočia, rovnako ako dnes, sužovala svet pandémia. Vtedy to bola španielska chrípka. Okrem typovo podobného vírusu tomu dnešnému mala spoločné aj uzavreté prevádzky, ohrozenú ekonomiku a rúška na tvárach.
Sú dve teórie, ktoré hovoria o tom, kde španielska chrípka vznikla. Jedna označuje ako pacienta nula istého Alberta Gitchella v americkom Kansase, druhá hovorí o tom, že sa rozšírila v nemocničnom tábore v Étaples na severe Francúzska. Obe sa týkajú obdobia prvej svetovej vojny a vojenského prostredia. To bolo ideálnym priestorom pre šírenie vírusu vďaka zlým hygienickým podmienkam a masívnym presunom vojsk po celom svete.
Základným rozdielom medzi španielskou chrípkou a koronavírusom je, že pandémia z minulosti bola narozdiel od tej dnešnej oveľa agresívnejšia. Zomrelo na ňu 50 miliónov ľudí. Vtedy to boli 3 % svetovej populácie. Je to rovnaké, ako by sme dnes hovorili o smrti 230 miliónov ľudí.
Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať
Za názvom španielskej chrípky nestála krajina pôvodu, ale, paradoxne, cenzúra. Tá mala počas vojny udržať morálku, preto sa prvotné správy o chorobe a úmrtnosti v Európe snažili krajiny minimalizovať. Tie sa oveľa jednoduchšie šírili v neutrálnom Španielsku, čo vytvorilo falošný dojem z toho, že bolo najviac napadnuté.
Situácia nebola veľmi priaznivá ani vo vtedajšom Československu. V Košiciach, kde, ako píše dobová tlač, dokonca začali štrajkovať hrobári. Málila sa im mzda za kopanie hrobov. V jeden týždeň zomrelo v nemocnici až 36 ľudí a za zvýšenú prácu chceli takmer dvojnásobnú plácu.
Okrem špekulantov, ktorí sa snažili na situácii nekalo zarobiť, aj vtedy svet čelil ekonomickej kríze. Kým dnes sa svetoví lídri stretli na telekonferenciách a diskutovali o opatreniach, vtedy bolo šírenie informácií oveľa pomalšie ako dnes.
Ekonomický pohľad do histórie
Napriek tomu sa traja ekonómovia z newyorskej federálnej banky – Sergio Correia, Stephan Luck a Emil Verner, bližšie pozreli na to, ako to vyzeralo s ekonomikou a dôsledkami pandémie po španielskej chrípke. Ich výskum sa zameriaval na Spojené štáty, no aj dnes z neho môžeme vyčítať zaujímavé dáta, ktoré môžu byť poučením aj pre nás.
Títo vedci skúmali opatrenia, ktoré sa robili v roku 1918. Zároveň sa veľmi podobajú na tie dnešné vrátane zatvorenia škôl, divadiel a cirkví, zákazov verejných zhromaždení a pohrebov, karantény podozrivých prípadov a obmedzení pracovnej doby.
Opatrenia zafungovali
Ich hlavné poznatky by sa dali zhrnúť tak, že v oblastiach USA, ktoré boli vážne postihnuté vtedajšou chrípkovou pandémiou v roku 1918, došlo k prudkému a trvalému poklesu hospodárskej činnosti. Naopak, oblasti, ktoré zaviedli včasné a rozsiahle opatrenia, nemali zo strednodobého hľadiska také nepriaznivé hospodárske následky.
Po poklese pandémie dokonca zaznamenali nárast hospodárskej činnosti. Ich zistenia naznačujú, že včasné opatrenia môžu viesť v budúcnosti k lepším hospodárskym výsledkom a hlavne nižšej úmrtnosti.
Dnes máme k dispozícii ďaleko viac dát ako pred sto rokmi a je veľmi ťažké presne určiť, ktoré opatrenia a akým spôsobom zmierňujú nepriaznivé hospodárske dôsledky pandémie.
Prvé údaje zo sveta naznačujú, že vlády, ktoré implementovali opatrenia rýchlo, ako napríklad Taiwan či Singapur, majú obmedzený rast infekcií a zároveň aj miernejší dopad na ich ekonomiku.
Pridajte komentár