Čierne diery východného Slovenska – čo stojí za výlet?

V roku 2014 začali cestovať za starými chátrajúcimi budovami – pamiatkami aj továrňami, ktoré zaspali v čase a nemajú veľkú nádej na nejakú renesanciu. To sú Čierne diery – skupina ľudí, ktorých cieľom je nadchnúť ostatných zabudnutou históriou Slovenska.

Čierne diery tvorí pätica ľudí: Martin Lipták, Andrej Sarvaš, Miroslav Beňák, Michal Tornyai a Lívia Gažová. Od vzniku iniciatívy sa skupine podarilo vydať knihu, ktorá sa stala bestsellerom. Zároveň vydáva aj grafiky navštevovaných budov či mapky technických pamiatok konkrétnych miest. Predajom kníh aj grafík prispievajú na ochranu pamiatok.

Za svoje autorské grafiky a aktivity sa Čiernym dieram dostalo aj viacero ocenení: Národná cena za dizajn v kategórii Dizajn s pridanou hodnotou, Cena Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Dizajn (mladý tvorca), Cena profesora Martina Kusého (Spolok architektov Slovenska). Okrem toho boli Čierne diery zaradené aj do rebríčka Forbes 30 pod 30. Jedným z nedávnych úspechov skupinky je, že ich autorské grafiky sa stali súčasťou zbierky Slovenskej národnej galérie.

Aké Čierne diery nájdete na východe Slovenska? Vybrali sme pre vás pár tipov.

Anjel v Háji

Jedným z tipov Čiernych dier je aj socha anjela, ktorú nájdete v Háji. Zaujímavé na tomto tipe je, že v dedinke, ktorá je od Košíc vzdialená približne 42 kilometrov, socha zostala ako rekvizita po točení filmu Za nepriateľskou líniou. Socha má 7,5 metra, ulomené krídlo a uvidíte ju už z diaľky. V jej blízkosti nájdete v rámci výletu aj ďalšie destinácie – napríklad Hájske vodopády, Turniansky hrad či Zádielsku tiesňavu.

REKLAMA

View this post on Instagram

Socha padlého anjela z filmu Za nepriateľskou líniou ???? #slovensko #slovakia #nature #vychodneslovensko #shotoniphone #slovaknature #puresvk #slovakwild #vyletzafotkou #turistikanaslovensku #niceshot #picoftheday #photooftheday #instagood #phonephotography #mobilephotography #europe #view #landscape #milujemeslovensko #slovakiatravel #visitslovakia #praveslovenske #cestujeme #travelgram #follow4followback #travelloversslovakia #statue #behindenemylines #hollywood

A post shared by Travel lovers Slovakia (@travelloversslovakia) on May 31, 2020 at 11:04am PDT

Kúpele v Gelnici

Mesto Gelnica je od Košíc vzdialené približne 50 minút cesty autom. V jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza objekt – Turzovské kúpele, ktoré si Gelničania postavili sami – 6 budov pri brehu jazera stálo už v roku 1903. Osud kúpeľov sa menil – naposledy fungovali ako škola v prírode.

View this post on Instagram

⛲ Smutný príbeh – od slávy k úpadku. Stojíme pred rozpadnutými Turzovskými kúpeľmi, ktoré postavili Gelničania v roku 1889. Len tak, sami, pretože tu boli čisté jazerá a krásna príroda. Miestni sú na to hrdí dodnes. V roku 1903 začali do kúpeľov nad Gelnicou prichádzať prví zámožní hostia, budapeštianska aj debrecínska smotánka. Priťahovali ju špičkové služby, klimatické podmienky, či vaňová liečba s vývarmi z ihličia. Na brehu stálo 6 kúpeľných domov. Kapacita bola 100 izieb, hostia mali tenisové kurty, ale aj kolkáreň. Do kúpeľov ich vozil honosný koč s 3 pármi koní. Uprostred jazera bolo mólo, na ktorom vyhrávala cigánska kapela. Hudobníci neboli príležitostní, patrili priamo k personálu a mali vlastný domček! Hrávali počas obeda a každý večer na tanečnej zábave. K obľúbeným činnostiam hostí patrilo člnkovanie. To sa odporúčalo aj na lekársky predpis, pretože veľká časť klientely sem prichádzala kvôli problémom s dýchaním. Z pamiatok nezostalo takmer nič, len 2 schátrané budovy. Kúpele upadli, keď prišli o maďarskú klientelu. Počas druhej svetovej vojny sem prichádzali na zotavenie rovno zo zákopov nemeckí vojaci a areál využívala aj Hitlerjugend. Onedlho Hitlerovu mládež vystriedala mládež socialistická. Areál sa zmenil na pioniersky tábor a školu v prírode – a na tento účel slúžil ešte pred niekoľkými rokmi. Vystriedali sa tu tisícky detí z celého Československa. O konci školy v prírode rozhodol pre neefektivitu v roku 2009 Košický samosprávny kraj. Neskôr areál predal súkromníkovi, mesto ponúklo len symbolické euro. Zo sľubovanej rekonštrukcie sa nestalo nič. Historické stavby pomaly padajú. Gelničania napriek tomu chodia ďalej oddychovať k jazierku, pretože ho majú radi. . . . #ciernediery #gelnica #kupele #turzovskekupele #dnescestujem #slovensko #slovakia #slovakadventures #cestovanie #exploreslovakia #slovakiatravel #beautifulslovakia #visitslovakia #praveslovenske #madeinslovakia #urbexslovakia #opustenamista #turistikanaslovensku #slovakwild #exploremore #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakarchitecture #slovakart #slovakphotographer #slovakfolklore #urbanexploration #abandonedbuildings

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on Jan 16, 2019 at 9:42am PST

Hanušovský viadukt

Medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou sa nachádzajú Hanušovce nad Topľou. Možno ich už poznáte z nejakej fotografie aj vy, majú totiž svoj vlastný rozpoznateľný symbol. Je ním viadukt, ktorý dnes funguje ako železničný most. A to nie hocijaký – je najdlhším železničným mostom postaveným v oblúku v celej strednej Európe.

View this post on Instagram

? Z ľudskej bolesti vznikla nádherná stavba. Môžeme ju vôbec obdivovať? Hanušovský viadukt postavili s výškou 27 metrov ako najvyšší a dĺžkou 390 metrov ako najdlhší železničný most v oblúku v strednej Európe. Len tak ľahko nespadne, každý jeho pilier má základ hlbší ako je jeho výška. Viadukt dal vybudovať v roku 1943 Slovenský štát, keď juh Slovenska po Viedenskej arbitráži pripadol Maďarsku a bolo prerušené jediné železničné spojenie s východom krajiny. Fašistický štát sa rozhodol prepojiť novú trať Prešov – Strážske a okrem robotníkov na to použil aj väzňov z pracovného tábora, prevažne Rómov. Ku koncu stavby robili tie najťažšie práce, neustále im zvyšovali normy a keď ich nesplnili, bili ich a odopierali im jedlo. Palicou ich mlátili priamo na dvore hanušovského kaštieľa, ktorý dal do užívania prezident Jozef Tiso. Keď navštívil obec minister vnútra Alexander Mach, povedal nasledovné: „Východoslovenské obce budú po Židoch postupne oslobodené aj od cigánskeho etnika.“ Rok po otvorení vyhodili do vzduchu jeden pilier partizáni. Opravený viadukt druhýkrát zničili Nemci, keď ustupovali pred Rusmi. Opäť bol opravený v roku 1947 a slúži dodnes ako dominanta mesta. „Už mi nad hlavou neprekáža. Ja som hluchý, aj žena už na jedno ucho slabšie počuje,“ povedal miestny ujo. Môžete si kúpiť lístok a po železničnej trati sa previezť, je to zážitok. Na stanici je pamätník rómskeho holokaustu Ma bisteren! Nezabudnite! . . . #ciernediery #hanusovce #hanusovcenadtoplou #presov #vranovnadtoplou #viadukt #viaduct #zeleznice #vlak #vlaky #dnescestujem #dnesfotim #slovensko #slovakia #cestovanie #exploreslovakia #slovakhistory #beautifulslovakia #slovakadventures #slovakarchitecture #slovakdesign #slovenskydizajn #urbexslovakia #slovakphotographer #slovakphoto #industrialarchitecture #train #trainstagram #trainbridge

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on Feb 24, 2019 at 7:12am PST

Okrem impozantného viaduktu náíjdete v Hanušovciach aj kaštieľ, z ktorého je múzeum. Medializovanou sa stala aj sušiareň v obci, ktorej hrozilo kompletné zbúranie a dnes je v polorozpadnutom stave.

View this post on Instagram

? NÁDEJ PRE SUŠIAREŇ BYLINIEK Uplynulo 2,5 roka od pokusu zničiť unikátnu pamiatku na východe Slovenska v Hanušoviach nad Topľou a nič sa nezmenilo. Ale je tu istá nádej: vzniklo miestne občianske združenie, ktoré chce sušiareň liečivých rastlín preniesť, opraviť a znovu využívať. Na počesť pamiatke sme vytvorili novú grafiku, tentokrát od výtvarníčky Paulíny Rypákovej (Vårregn), žijúcej v zahraničí. Grafika sa vypredala na našom e-shope bez avíza na sociálnych sieťach. Bola v menšom počte kusov (95), pretože sme ju začali tvoriť pred rokom a stihli dokončiť až nedávno. Ale bol to osud: s novou tyrkysovu farbou, končiacou zlatou farbou a novým združením, ktorému radi jednu grafiku darujeme. Drevenú pamiatku dal v 30. rokoch postaviť židovský podnikateľ Alexander Wohl, zvaný Chemčo, ktorý dodával vysušené bylinky českým a švajčiarskym firmám. Potom prišiel Slovenský štát a židovskú komunitu poslal na smrť. Podnikateľovi Wohlovi sa podarilo ujsť, ale jeho majetok arizovala rodina pastiera dobytka, člena Hlinkovej gardy. Sušiareň bylín sa zachovala, štát ju v roku 1993 zaradil medzi zákonom chránené pamiatky, ale nevedel zakročiť proti jej pokusu o zničenie. Sušiareň sa totiž v roku 2014 stala majetkom miestneho lekára, ktorý ju prepísal na bieleho koňa (človeka bez domova) a najradšej by ju zbúral pre parkovisko. Ak si pamätáte, rozoberanie pamiatky zastavila veľká medializácia. K reálnej náprave neprišlo. Skutočnou cestou von by mala byť vymáhateľnosť práva, ale bez viditeľného pokroku sa Hanušovčania rozhodli nájsť pozemok v meste a pamiatku tam presťahovať. Ich prvé kroky prerušila kríza, tak dúfame, že sa k nim potom vrátia a my im radi pomôžeme, ak to budú potrebovať. . . . #ciernediery @paulinavarregn #hanusovcenadtoplou #bylinky #risomat #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on Apr 8, 2020 at 1:48am PDT

Bunkre

Medzi Slanskou Hutou, Kuzmicami a Michaľanmi nájdete systém bunkrov z obdobia pred 2. svetovou vojnou. Dokopy by ich malo v tomto území byť až okolo 50, pritom 2 z nich nájde každý návštevník priamo v Slanskej Hute.

View this post on Instagram

Slanská Huta, rok 1935 ? Úloha: Zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na československé územie. ? Riešenie: Postaviť na juhovýchodnom Slovensku líniu ľahkých vojenských opevnení ? Výsledok: Armáda mobilizovala v roku 1938, ale Mníchovská dohoda všetko zmenila. Samostatnú líniu okolo Michalian zničilo maďarské hortyovské vojsko, ktorému pripadlo toto územie ?️ Pamiatka: Ľahké vojenské opevnenia, takzvané ropíky sa zachovali dodnes. Jeden z nich chceli za komunistov zbúrať, ale majiteľka to nedovolila. Citujúc jej slová: „Úžitok z neho nemáme, ale nezavadzia nám.“ ❤️ #ciernediery #ropik #bunker #bunkre #oldbunker #abandonedbunker #slanskahuta #slanskáhuta #kuzmice #kosice #košice #les #lesy #abandoned #slovensko #slovakia #vojna #druhasvetova #druhasvetovavalka #worldwar #worldwar2 #worldwar2 #militarybunker #welivetoexplore #exploretocreate #dnescestujem #slanskevrchy #slanskévrchy

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on Jul 27, 2018 at 1:35am PDT

Smolník

V minulosti významné banícke mesto a lokalita, dnes zabudnutý kraj, kde zaspal čas. To je Smolník, dedina v údolí dvoch kopcov, ktorá ukrýva architektúru minulých čias a ako-tak ju ešte zachováva. Vraj bolo kedysi mesto niečo ako Banská Štiavnica…

Počas hodinovej cesty sa viete zastaviť napríklad aj vo Vyšnom Medzeve, odkiaľ je to na skok k ďalšej Čiernej diere – Lucii Bani.

View this post on Instagram

Štôlňa Rothenberg v Smolníku #ciernediery #smolnik #slovakia #mine #urbex #urbanexploration

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on Oct 27, 2015 at 3:33am PDT

Zabudnutých miest, ktoré sa zasekli v dávnejších časoch, je viac nielen na východe Slovenska – napríklad Sobranecké kúpele – ale aj na celom Slovensku. Stačí sa pozrieť na mapu Čiernych dier, kde nájdete rôzne typy pamiatok aj nepamiatok, ktoré sú vzácne a mali by sme o nich vedieť.

Ak vás lákajú tradičnejšie výlety, pozrite si naše tipy pre Prešovský aj Košický kraj.