Ako si chrániť svoje nápady a to, na čom pracujem?

Téma duševného vlastníctva je dôležitá vo všetkých spoločenských oblastiach – či už v rámci kultúry, alebo aj z hľadiska biznisu. O možnostiach ochrany toho, čo sme vytvorili vlastnou hlavou, sme sa porozprávali s právnikom Petrom Čižmárom. Od roku 2011 sa venuje tejto téme v štruktúrach Technickej univerzity v Košiciach, ktorých súčasťou je aj Univerzitný vedecký park TECHNICOM. Peter Čižmár konzultuje startupistom otázku, ako si chrániť nápady.

Čo všetko je možné považovať za duševné vlastníctvo?

Duševné vlastníctvo je taký nehmotný statok, s ktorým možno určitým spôsobom nakladať a disponovať ním – autorovi alebo majiteľovi dáva duševné vlastníctvo možnosť svoj duševný výtvor chrániť a využívať.

Predmetom duševného vlastníctva z hľadiska autorského práva je napríklad literárne, hudobné, audiovizuálne, architektonické dielo či dielo výtvarného umenia. Autorským zákonom je chránený aj počítačový program. Z hľadiska práva priemyselného vlastníctva ide o patenty, úžitkové vzory či dizajny chrániace predmety, ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Patentom môže byť chránený výrobok, zariadenie, procesy, či postup. Zároveň môžu byť predmetom práva priemyselného vlastníctva aj označenia – ochranná známka, logo, obchodné meno firmy.

Prečo je dôležité chrániť duševné vlastníctvo?

Závisí to od účelu, za ktorým bol predmet duševného vlastníctva vytvorený. Pri autorskom práve rozlišujeme osobnostné práva (právo označiť dielo, právo zverejniť dielo, právo na nedovolený zásah do diela) a majetkové práva. Pri priemyselnom práve rozlišujeme osobné práva (právo byť vedený ako pôvodca v patentovej prihláške) a majetkové práva. Ak niekto vytvorí vynález za účelom speňaženia a nechce, aby ho tretie osoby využívali bez jeho súhlasu, je dôležité ochrániť si to patentom.

Pozrime sa na jednotlivé ochrany – autorské práva aj priemyselné vlastníctvo…

Autorské právo chráni formu vyjadrenia, nie obsah. Ak v knihe napíšem recept alebo opíšem vynález, chránená je forma, ako je text napísaný a vyjadrený, nechráni sa samotný vynález. Patent na druhej strane chráni vynález z oblasti techniky, ktorý je nový, zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je priemyselne využiteľný. Môže ísť o výrobok, zariadenie, ktoré vykonáva činnosť, proces alebo spôsob spracovania materiálu.

A ochranná známka?

Ochranná známka slúži na ochranu označení, ktoré sú schopné rozlišovať tovar či služby jedného podniku od iných. Ochrannou známkou je možné chrániť aj názov podniku. Pri registrovaní ochrannej známky sa presne definuje tovar alebo služba, ktoré ňou majú byť chránené. Preto sa môže stať, že existujú rovnomenné ochranné známky pre úplne iné výrobky. Výnimkou môže byť ochranná známka s dobrým menom, napríklad Apple, použitím ktorej by došlo k neoprávnenej výhode na trhu.

Ochrannú známku môžu tvoriť slová, číslice, tvary, farby – čokoľvek, čo je možné vyjadriť a zaevidovať na Úrade priemyselného vlastníctva SR. V súčasnosti napríklad nemôžete ochrannou známkou ochrániť vôňu.

Ako teda vybrať správnu formu ochrany?

Ako prvé si treba uvedomiť, aké duševné vlastníctvo mám k dispozícii a ako ho môžem chrániť. Jeden predmet viem chrániť aj patentom, aj dizajnom, aj ochrannou známkou. Vždy je potrebné uskutočniť v dostatočnom predstihu rešerš na stav techniky pre to, aby sa zistilo, či už na trhu niečo podobné nie je.

Dá sa ochrániť aj know-how?

Závisí od toho, čo pod tým chápeme. Osobitne know-how nie je nijak definované. Ak pod tým chápeme poznatky výrobnej či ekonomickej povahy, tie neochránime patentom, ale zmluvami o mlčanlivosti.

Ako sú chránené počítačové programy?

Tie sú chránené autorským právom – všeobecne na to, aby mohli tretie osoby využívať program, potrebujú súhlas autora. V určitom zmysle môžu byť počítačové programy chránené aj patentmi – ako takzvané počítačom implementované vynálezy. Taký počítačový program musí vyvolávať nejaký dodatočný technický efekt – napríklad ABS systém vo vozidle.

Existujú však depozitáre, napríklad Svetová organizácia duševného vlastníctva spustila tento rok aplikáciu Wipo Proof, v ktorej viete registrovať svoje dielo, aj počítačový program, a opatria ho časovou pečiatkou, ktorá preukazuje existenciu diela v danom čase.

Ako prebieha vybavenie patentu?

Pri priemyselnom vlastníctve platí registračný princíp – potreba registrácie predmetu, ktorý chceme chrániť. Žiadosť môže odoslať fyzická aj právnická osoba. Pri podávaní patentovej prihlášky opisujete svoj vynález tak, aby ho odborník, ktorý skúma prihlášku, vedel uskutočniť, je to ako taký manuál. Po 18 mesiacoch sa prihláška zverejní a úrad následne vykoná úplný prieskum – zistí, či je vynález nový, či zahŕňa vynálezcovskú činnosť, či je priemyselne využiteľný. Ak by sa prieskumom prišlo na to, že vynález už bol zverejnený pred podaním prihlášky alebo sa o ňom v nejakej literatúre písalo, tak by sa naň patent neudelil.

Patent na Slovensku platí 20 rokov a za každý rok zaň musíte platiť poplatky, inak zanikne. Oproti tomu v prípade autorského práva neexistuje registračný princíp, dielo je automaticky chránené, keď je vytvorené v zmyslami vnímateľnej podobe.

Je ešte aj iná forma ochrany priemyselného vlastníctva podobná patentu? 

Áno, ide o úžitkový vzor, ktorý nie je všade súčasťou právneho poriadku, u nás aj vo väčšine štátov Európskej únie je. Ide o určitú formu patentu, ktorá chráni technické riešenia. Doba ochrany je však štandardne kratšia – 10 rokov, a nerobí sa úplný prieskum ako pri patente. Technické riešenie musí spĺňať formálne požiadavky. Úrad následne prihlášku úžitkového vzoru zverejní na 3 mesiace, v tom čase sa môžu podať námietky voči zápisu, a potom sa zapíše.

Platí táto ochrana duševného vlastníctva len na území Slovenska?

Áno, pri duševnom vlastníctve platí princíp teritoriality – kde si podám patent, tak tam je vynález chránený. Neexistuje žiaden celosvetový patent, sú registre, ktoré obsahujú patenty zo všetkých krajín, nedá sa však získať celosvetovo platný patent. V takom laickom ponímaní dnes neexistuje ani patent pre Európsku úniu. Na európskom patentovom úrade prebieha konanie do udelenia patentu, následne však musíte spĺňať ešte dodatočné špecifické požiadavky stanovené jednotlivými členskými štátmi.

Kedy je najlepšia doba pre startup riešiť ochranu duševného vlastníctva?

Vždy je to individuálne. Túto ochranu treba zosynchronizovať s podnikateľskými cieľmi. Ak mám plán a jeho súčasťou je aj ochrana vynálezu formou patentu, potrebujem stratégiu, ako výrobok chrániť a ako ho budem využívať. Je dôležité vysporiadať vzťahy v rámci tímu – označiť pôvodcu a osobu vykonávajúcu majetkové práva k vynálezu. Pred podaním patentovej prihlášky na vynález nesmiem tento vynález zverejniť. Zároveň je dôležité určiť aj zahraničné trhy, na ktoré chcem s výrobkom vstúpiť. Po podaní prvej patentovej prihlášky platí právo prednosti, do 12 mesiacov môžem podať prihlášku s rovnakým predmetom kdekoľvek v zahraničí. Treba k plánovaniu skrátka pristúpiť zodpovedne a určiť si stratégiu, ako postupovať.

Máte skúsenosti s neskorou ochranou duševného vlastníctva, resp. stratou práv?

Áno, poznám niekoľko takých prípadov. Bol startup, ktorý mal prototyp, len si ešte nepodali patentovú prihlášku. Medzitým rokovali s obchodným partnerom, s ktorým neuzavreli zmluvu o mlčanlivosti a následne obchodný partner podal prihlášku na produkt vo vlastnom mene.

Ďalší startup mal rozbehnutý podnikateľský plán aj s termínom podania patentovej prihlášky. Neoverili si však dostatočne skoro, či existujú podmienky na udelenie patentu. Prihlášku podávali v štádiu, keď mali produkt vo výrobe, uzavreté obchodné zmluvy a neskoro prišli na to, že na trhu už niečo podobné patentom chránené je.

Zároveň je dôležitý aj ďalší pohľad – nielen ochrana svojho produktu, ale aj neporušovanie práv tretích osôb. Už sa stalo, že firma šla na trh s produktom, kde však jedna jeho časť bola chránená patentom patriacim inej spoločnosti a tá predaj produktu zakázala.

Spomínali sme zapojené tretie strany, pri startupoch je takou aj UVP TECHNICOM. Ako je riešená mlčanlivosť v tomto prípade?

Akceleračný program v univerzitnom vedeckom parku má dve fázy, predinkubačnú a inkubačnú. Dohoda o mlčanlivosti medzi univerzitou a startupom je súčasťou až tej zmluvy, ktorá sa uzatvára v inkubačnej fáze.

So startupmi v akceleračnom programe v šesťmesačnej predinkubačnej dobe zmluvu o mlčanlivosti neuzatvárame. Cieľom tohto obdobia je, aby mal začínajúci podnikateľ pripravený podnikateľský plán a rozšíril si svoj vedomostný obzor v podnikateľskej oblasti. Z tohto pohľadu sú nám zo strany startupov poskytnuté len také informácie, ktoré samotné startupy považujú za nevyhnutné. Nepotrebujeme poznať detaily ich produktu, služby či know-how. V inkubačnej fáze, ktorá trvá minimálna jeden rok, je situácia samozrejme iná a dohoda o mlčanlivosti je súčasťou zmluvného vzťahu.

Ako to vyzerá s patentmi či ochrannými známkami startupov v univerzitnom vedeckom parku?

Predmetom ochrany sú najčastejšie počítačové programy, tie sú chránené autorským právom. Mnoho startupov má vynálezy chránené patentmi. Samozrejme, každému startupu odporúčame ochrannú známku na názov firmy či produktu. V súčasnosti sme napríklad začali ďalšie kolo akceleračného programu a už dvaja z nových účastníkov sú v štádiu podania patentovej prihlášky.