Na študenta sa nazerá ako na počítač, ktorý funguje nepretržite a musí zvládnuť aj 11 veľkých testov a školských prác za jeden týždeň a pri tom byť pripravený na náhodné skúšanie.
Keď sa pozriete na Samuela, príde vám ako klasický chalan súčasnosti. Študuje na vysokej škole, rád číta a rád bicykluje. Samo je o čosi iný, ako jeho rovesníci. Líši sa od nich minimálne tým, že v tak mladom veku už má na konte vlastnú knihu. Vyspovedali sme Samuela Vladimíra Sedláka, ako tento knižný počin vznikol.
Prečo si sa rozhodol študovať psychológiu?
S touto otázkou som často konfrontovaný a zakaždým poviem to, že vždy som vedel, čo nechcem študovať. Taktiež, ak sa ma opýtate na moje najobľúbenejšie jedlo, vymenujem vám tie, ktoré nemám z duše rád. To znamená, že na štúdium psychológie som vždy nazeral ako na jednu z prijateľných možností podobne ako na štúdium žurnalistiky, a teda nie je nejaký explicitný dôvod prečo práve psychológia. Možno to bola prirodzená vec môjho nevedomia, ktoré za mňa rozhodlo. Freud by nám viac povedal.
Napísať knihu je veľká vec, čo ťa k tomu viedlo?
Dostať sa k písaniu knihy nie je ťažké a komplikované. Počas stredoškolských čias, študujúc na prestížnom Evanjelickom gymnáziu J. A. Komenského v Košiciach, som uvažoval nad tým, že jedného dňa by bolo užitočné napísať knihu, ktorá by ponúkala čitateľom pohľad na gymnaziálne vzdelávanie očami študenta. Napokon na začiatku vysokej školy som začal písať a písať, až z toho vznikla riadna predávaná kniha. Za vydanie vo veľkej miere vďačím sponzorskej spoločnosti ANTIK Telecom. Myslím si, že každý dokáže napísať dielo, lebo je to vcelku motivujúci proces. Ťažšie sa však kniha vydáva, preto veľa kvalitných diel končí len v počítači. Ak mám dať odporúčanie, píšte, zapájajte sa do literárnych súťaži a bombardujte vydavateľstvá svojimi rukopismi. Máte na to!

















Pridajte komentár