Pitie kávy nalačno nie je problém: Kofeín zlepšuje bdelosť, pozornosť a reakčný čas

Neviete si bez kávy predstaviť ani jeden deň? Pijete šálku, dve alebo viac? Rozmýšľali ste nad tým, aké množstvo je pre telo prospešné a aký má na človeka vlastne vplyv? Na otázky odpovedá lekár Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Pavol Fülöp.

Konzumácia kávy sa zdá vo všeobecnosti bezpečná, pričom najväčšie zdravotné benefity by sa mali dosiahnuť pri troch až štyroch šálkach denne. „Zatiaľ čo mnohé z výhod kávy pravdepodobne vyplývajú z jej obsahu kofeínu, zdá sa, že aj káva bez kofeínu ponúka určité zdravotné výhody a môže byť rozumnou voľbou pre tých, ktorí pociťujú nepríjemné účinky stimulácie kofeínom. Okrem toho, v súčasnosti dostupné dôkazy naznačujú, že pre tehotné ženy je rozumné vyhýbať sa kofeínu. Kofeín má niekoľko charakteristík potenciálne návykových drog; sú známe abstinenčné príznaky po náhlom ukončení dlhšieho obdobia užívania (bolesť hlavy, únava, úzkosť, podráždenosť, depresívna nálada, ťažkosti so sústredením). Kofeín však neohrozuje fyzické, sociálne alebo ekonomické zdravie tak, ako návykové drogy,“ priblížil lekár Internej kliniky MUDr. Pavol Fülöp, ktorý sa vyjadril aj k téme, či je problémom, ak človek vypije kávu nalačno. „Káva zvyšuje produkciu žalúdočnej kyseliny, no vedci nezistili, že by spôsobovala tráviace problémy. Preto je pitie nalačno úplne v poriadku. Napriek tomu je dôležité venovať pozornosť tomu, ako telo reaguje. Pri problémoch s trávením po pití kávy nalačno, ale nie pri jej pití s ​​jedlom, je vhodné zvážiť prispôsobenie jej príjmu. Navyše, káva má vplyv na črevá – môže vyvolať pohyb čriev a zrýchliť hrubé črevo,“ uvádza lekár.

Aký vplyv má káva na človeka? 

Kofeín zlepšuje bdelosť, pozornosť a reakčný čas, najmä u jedincov s nedostatkom spánku. Káva je zdrojom antioxidantov bojujúcich proti zápalom a jej pitie pred cvičením napomáha spaľovaniu tukov. Okrem toho môže zlepšiť vytrvalostné výkony v športe a svalovú silu. „Zvyčajná konzumácia kávy je tiež spojená s nižším rizikom kardiovaskulárnej smrti a rôznymi nepriaznivými kardiovaskulárnymi udalosťami, vrátane ischemickej choroby srdca, srdcového zlyhávania a mŕtvice. Účinky kávy na arytmie a hypertenziu sú neutrálne. Konzumácia kávy je taktiež spojená so zlepšením niektorých kardiovaskulárnych rizikových faktorov, ako napríklad cukrovky 2. typu, depresie a obezity. Chronická konzumácia kávy tiež zrejme chráni pred niektorými neurodegeneratívnymi ochoreniami. Aj keď sú výsledky štúdií zmiešané, celkové dôkazy nenaznačujú silnú súvislosť medzi príjmom kávy a rakovinou.

REKLAMA

Medzi potenciálne riziká, ktoré sú vo všeobecnosti spôsobené vysokým obsahom kofeínu, patrí úzkosť, nespavosť, bolesť hlavy, chvenie a búšenia srdca. Káva môže urýchliť osteoporózu žien, a keď sa konzumuje v tehotenstve, tak zvyšuje riziko nízkej pôrodnej hmotnosti a predčasného pôrodu,“ dodal MUDr. Fülöp s tým, že vedci z University of Copenhagen v Dánsku skúmali, ako antioxidanty nazývané polyfenoly interagujú s aminokyselinami, stavebnými kameňmi bielkovín. Polyfenoly možno nájsť v mnohých potravinách, vrátane kávy a čaju, ovocia a zeleniny, červeného vína a piva. Kyselina kávová (CA) a kyselina chlorogénová (CGA) sú polyfenoly, o ktorých je dobre známe, že majú antioxidačné a protizápalové účinky. „Autori úspešne ukázali, že polyfenoly sa viažu na bielkoviny v kávovom nápoji s mliekom. V tomto prípade bola aminokyselina cysteín ​ – nachádzajúca sa v mliečnych výrobkoch – kombinovaná s polyfenolmi CA a CGA – nachádzajúcimi sa v káve. Keď sa polyfenoly CA a CGA skombinovali s aminokyselinami (cysteínmi) nachádzajúcimi sa v mliečnych bielkovinách, ich protizápalové účinky sa posilnili až na 2,5 násobok. A teda konzumácia kávy s mliekom alebo aj kapučína, ako začal páter Marco D’Aviano po epickej bitke pri Viedni už v roku 1683, by mohla byť prospešnejšia ako čistá káva,“ vysvetlil na záver lekár Internej kliniky.