Lea na Rodose pracovala až do požiarov v hoteli v najviac postihnutej časti Rodosu, teraz sa musí vrátiť na Slovensko. Z jej hotela v Kiotari síce zhorela len časť, no prácu prednostne dostanú miestni a Ukrajinci. Počas ohňov spala jednu noc na pláži iba s dokladmi, priamo zažila peklo, na ktoré je ťažko aj spomínať. Porozprávala nám, ako prežila najnáročnejšie dni.
Ako vraví, všetko spočiatku pôsobilo pomerne nevinne. Oheň v lesoch horel približne týždeň, no nik v jednotlivých rezortoch to veľmi neriešil, keďže nikoho priamo neohrozoval. V sobotu 22. júla večer sa však už všetko zmenilo.

„V ten deň sme už od rána videli dym a pýtali sme sa v hoteli, čo sa bude diať. Či dôjde k evakuácii. Manažéri však opakovali, že je to strašne ďaleko. Podvečer však už bol všade dym a videli sme už aj plamene, nastal hrozný chaos, všade bolo strašne veľa ľudí a nik nevedel, čo robiť. Obloha bola oranžová, teploty nad 40 stupňov a nedalo sa dýchať kvôli príšernému smogu. Niektorých už začali odvážať z pláže lode, ľudia bežali len tak v plavkách bez všetkého preč od ohňa a kráčali potom takto aj štyri hodiny do väčšieho bezpečia.

Najhoršie na tom boli rodičia s deťmi a starí ľudia, navyše mnohí nevedeli po anglicky,“ opisuje mladá žena, ktorá si našťastie stihla kúpiť vodu a zbaliť si najnutnejšie veci do kabelky a utekala do najbližšieho hotela. Celú dedinku Gennadi, kde sa nachádzala, evakuovali do rezortu Gennadi Grand. Tam však nefungovala elektrika a tak s kamarátkou sedela na streche a pozorovala blížiace sa plamene.

Kvôli ohňu spala na pláži na kameňoch
Okolo pol 11 v noci ich však už museli evakuovať opäť, nakoľko bolo extrémne veterno a oheň sa blížil čoraz viac. „Opäť nastal chaos. Bolo nás tam asi tritisíc a transport nebol dostatočný. Keďže sme sa nachádzali v spodnej časti ostrova Rodos a cesty boli kvôli ohňom uzavreté, mohli nás prevážať jedine loďami. Tých však nebolo dosť. Hotely sa o ľudí nestarali, každý išiel na vlastnú päsť, akoby hromadne s davom.“ Sama sa rozdelila s kamarátmi, čo bola podľa nej najhoršia vec, akú kedy zažila. „Spala som na pláži na kameňoch, ale aspoň tam bol signál, ktorý ste inde chytiť nevedeli. Kamaráti zase v noci potme a bez vody kráčali do bezpečia. Stretli sme sa na druhý deň v hoteli Magic Life, kde sa o nás vzorne starali.“

















Pridajte komentár