Andrea BercikPredstavte si, že sa roky tešíte na dovolenku v Izraeli. Sen sa vám konečne splní a keď si užívate chvíle s rodinou, ktorú ste roky videli len na obrazovke počítača, vypukne peklo. Pani Judita z Košíc si vybrala na oddych v zahraničí naozaj zlý čas. Aké boli jej pocity, keď na krajinu zaútočili militanti hnutia Hamas z Gazy, čo urobila ako prvé, aká atmosféra vládne medzi Izraelčanmi a ako sa jej letelo repatriačným letom, sme sa opýtali priamo jej.
Pani Judita, ktorá chce ostať v anonymite, cestovala do Izraela na dva týždne za tetou. Keďže už mala 86 rokov a zdravotné problémy po operácii, chcela jej trošku pomôcť a zároveň si užiť dovolenku. Namiesto toho sa triasla strachom o život a v Izraeli strávila oveľa kratší čas, ako plánovala.
„Našťastie som vraždenie ani nič podobné nezažila priamo, len sme to videli v televízii. Ja neovládam reč a teta si našťastie už vo svojom veku nič až tak nepripúšťa, no aj tak sme vedeli, že je to ako holokaust číslo 2. Vnútorne som sa naozaj veľmi bála a som šťastná, že som doma,“ povedala nám na úvod Košičanka, ktorá bude mať do smrti pred očami scény, ako Palestínčania odrezali deťom hlavy priamo pred rodičmi a tých následne zastrelili.
Bála sa cestovať na letisko sama, pripojila sa k pútnikom
Ako prvé sa snažila zdôrazniť, že slovenské veľvyslanectvo v izraelskom Tel Avive odvádza skvelú robotu. „Musím povedať, že boli nesmierne ústretoví. Keď nedvíhali na prvýkrát, volali mi telefonicky späť. Pomáhali pri všetkom, čo sa dalo. Vybavili všetky papierovačky. Mne sa podarilo dostať hneď do prvého repatriačného lietadla, čo bolo úžasné. Na letisko som však musela cestovať sama vlakom, tak som sa pripojila k skupinke pútnikov. Oni boli k celej tej hrôze bližšie.“
V samotnom lietadle sedela na mieste prezidentky Zuzany Čaputovej. Netuší preto, čo sa dialo v zadnej časti a aká tam vládla atmosféra, no vysoko vyzdvihla skutočnosť, že s nimi leteli aj dvaja zdravotníci. „Našťastie nemuseli nič vážne riešiť, len merali tlak, lebo niekomu prišlo nevoľno. Skvelé boli aj letušky a vôbec komplet posádka. Každému z nás osobne podali ruku, čo bolo v našom duševnom rozpoložení veľmi pekné gesto. Dostali sme dokonca aj jedlo, minerálku či kávu.“
Krajina sa zomkla, všetci rešpektujú nariadenia
Na náročné chvíle v Izraeli sa jej nespomína ľahko, no zdôraznila, že sa krajina maximálne zomkla. Zo zahraničia prichádzajú študenti, aby narukovali, ľudia chodia darovať húfne krv, robia zbierky pre vojakov, do krajiny sa vracajú medici a podobne. „Všetci sa vzájomne rešpektujú. Spravodajstvo sa tam teraz vysiela 24 hodín vkuse. Bola som sa pozrieť aj priamo v kryte, našťastie som nebola nútená ho použiť. Bol pomerne slušne zariadený – s kobercom, toaletou a zásobami vody, len vzduch tam bol ťažký. Z tetinho domu som však nevykročila ani na krok.“
Úroveň izraelskej armády hodnotí ako skvelú. „Disponujú dokonalou technikou, len musia čakať na pokyny, čo je často kontraproduktívne.“ Jej teta má troch dospelých vnukov, o ktorých sa veľmi bojí. Sama už vo svojom veku vojnu až tak nerieši, no ak by sa niečo stalo im, bol by to jej koniec.
„Každopádne, ja som šťastná, že som už doma. Ako sa hovorí, po boji je každý generál, ale naozaj mi nebolo všetko jedno. Ja som človek, ktorý si v živote všetko vybaví, tak sa mi podarilo dostať sa nejako aj do prvého repatriačného lietadla, ale teraz s odstupom času na mňa ten strach dolieha,“ dodala na záver.
Podľa čoho sa zostavuje zoznam pasažierov repatriačných letov?
Webový portál ministerstva zahraničných vecí uvádza, že zoznamy pasažierov zostavovali pracovníci Zastupiteľského úradu SR v Tel Avive. Prioritu na prepravu mali zraniteľné osoby bez trvalého či prechodného pobytu v Izraeli , ako i starší ľudia, chorí, hendikepovaní, tehotné ženy a maloleté osoby.
tlačová správa
Pridajte komentár