Boli ste už v podzemí Kaplnky sv. Michala? Teraz je to výnimočne možné

Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť či o tom čítať. A v prípade Potuliek s Milanom Kolcunom to platí dvojnásobne. Aktuálne sa napríklad o Kaplnke sv. Michala dozviete toľko zaujímavostí, že okolo nej už nikdy neprejdete bez povšimnutia. A dostanete sa dokonca i do podzemia. Nenechajte sa prehovárať a zastavte sa dnes alebo počas víkendu, stojí to za to.

Podľa Milana Kolcuna existujú 3 teórie, prečo vlastne kaplnka vznikla. Isté je, že pôsobí veľmi malebne a dokonalejšie ako samotný Dóm sv. Alžbety, v ktorom už okrem gotiky nájdeme z každého rožku trošku. Na Kaplnke sv. Michala nechýbajú napríklad rozety – kruhové okná, ktoré, žiaľ, v Dóme nenájdeme.

Ale späť k teóriám. Prvou je, že si nemeckí kolonisti, ktorý do Košíc prišli, chceli vedľa maličkého románskeho kostola, ktorý tu pôvodne stál, postaviť kostol výhradne len pre seba a začali svätyňou. Tú mal od lode oddeľovať veľký víťazný oblúk. Loď však už nedostavali, pretože sa s Košičanmi dohodli, že na mieste malého kostola postavia veľký a vznikol Dóm sv. Alžbety. Autorom teórie je historik Ondrej Halaga, no je už prekonaná.

„Druhou teóriou o vzniku kaplnky je zázrak svätej krvi. Nepozorný kňaz údajne vylial trošku vína na biely obrúsok. Pre nás kresťanov to predstavuje krv, a tá vytvorila obraz Ježiša. To sa pokladalo za veľký zázrak a keďže sa táto zvesť rýchlo šírila, prichádzalo do Košíc množstvo pútnikov z okolia a rozhodli sa postaviť špeciálny kostol pre relikviu svätej krvi,“ objasnil M. Kolcun.

Chodíme po našich predkoch

No a tretia teória je menej pôvabná, no pomerne reálna. Ide vraj totiž o cintorínsku kaplnku z 2. polovice 14. storočia, keďže vôkol nej sa rozprestieral stredoveký cintorín. Aj preto sa v podzemí nachádza kostnica a dodnes v nej môžeme pozorovať komôrky na truhly. „Chodíme po našich predkoch, po prvom košickom cintoríne, kde sa pochovávalo ešte do polovice 18. storočia. A ak už bolo miesta málo, časť kostí sa preložila do kostnice a uvoľnila sa parcela.“ Túto verziu potvrdzujú aj náhrobné kamene vsadené do priečelia kaplnky. Najkrajším je náhrobný kameň venovaný rytierovi Pierrovi Rousselovi z Burgundska, ktorý pomáhal ako nájomný rytier chrániť južnú hranicu pred tureckými vpádmi.

Isté je, že kaplnka bola voľakedy tiež výrazne farebnejšia a výtvarne zdobená. V roku 1508 sa dokonca zdvojnásobila – vďaka bohatému košickému rodákovi Jurajovi Szatmárymu ktorý bol poradcom kráľa i ostrihomským arcibiskupom, jej pribudla ešte jedna loď smerom k Dómu. Prístavba však už nebola taká pôvabná a vydržala len štyri desaťročia, keď ju vzali do rúk puristi, konkrétne rodák z Dobšinej Otto Stehló (je vyobrazený aj na južnom štíte Dómu ako jedna z piatich tvárí).

V súčasnosti kaplnku krášlia najmä vitrážové okná, ktoré boli nanovo osadené v roku 1904. V tom čase spomínaný turisti časť kaplnky opäť zbúrali a na novopostavenú stenu vyobrazili štyroch „hlavných sponzorov“ rekonštrukcie – sv. Dionýza, sv. Františku, Sv. Žigmunda a sv. Annu.

Váženie hriechov, bosorky i liečiace dvojičky

Nad samotným vstupom do kaplnky je vyobrazený sv. Michal archanjel, ktorý váži duše zomrelých. Dobré skutky sú stvárnené ako dieťatko bez hriechov a napravo môžeme vidieť štyroch čertov. Návštevníkov však vždy upútajú aj dierky v stenách, ktoré tu ostali aj napriek rekonštrukcii. „Hovorí sa, že keď bosorky potrebovali prášok do elixírov, mal to byť aj prášok z kaplniek, ale pravdepodobnejšie je, že keď sa stavia nový kostol, tak je tradíciou trošku prášku zobrať zo starého,“ objasnil Milan Kolcun.

Aj interiér kaplnky disponuje množstvom stredovekých prvkov. Ako jediná je kompletne zachovalá freska sv. Michala archanjela s dvojčatami Kozmom a Damiánom, ktorí liečili ľudí. Krásne umelecky zvládnuté sú sedílie – z latin. slova sedere, čiže sedieť. Ide o sedadlá vedľa oltára zabudované do steny. Kamenné pastofórium na odkladanie Sviatosti Oltárnej je dodnes využívané a je nádhernou gotickou prácou.

V rokoch 1997 až 2006 sa konala ďalšia rekonštrukcia kaplnky (v hodnote 48 miliónov korún) a vysvätená bola v roku 2006. Pribudli do nej tri veci od architekta Mariána Sitarčíka: prasknutý oltárny stôl, otvorená kniha ako symbol pre kazateľnicu a osemhran.

Omše pre verejnosť sa tu konajú v anglickom jazyku každú nedeľu o deviatej. 10. decembra si tu však môžete výnimočne o 19:00 hod. vypočuť aj gregoriánske spevy. V kaplnke sa konajú tiež sviatosti krstu a sobáše.

Pokiaľ by ste sa chceli o kaplnke dozvedieť viac, určite ešte navštívte Potulky v piatok, sobotu či nedeľu 1. až 3. decembra 2023. Presný rozpis nájdete tu.