fbpx
EASTMAG
podzemie Kaplnka sv. Michala
Foto: A. Bercik

Boli ste už v podzemí Kaplnky sv. Michala? Teraz je to výnimočne možné

Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť či o tom čítať. A v prípade Potuliek s Milanom Kolcunom to platí dvojnásobne. Aktuálne sa napríklad o Kaplnke sv. Michala dozviete toľko zaujímavostí, že okolo nej už nikdy neprejdete bez povšimnutia. A dostanete sa dokonca i do podzemia. Nenechajte sa prehovárať a zastavte sa dnes alebo počas víkendu, stojí to za to.

Podľa Milana Kolcuna existujú 3 teórie, prečo vlastne kaplnka vznikla. Isté je, že pôsobí veľmi malebne a dokonalejšie ako samotný Dóm sv. Alžbety, v ktorom už okrem gotiky nájdeme z každého rožku trošku. Na Kaplnke sv. Michala nechýbajú napríklad rozety – kruhové okná, ktoré, žiaľ, v Dóme nenájdeme.

Ale späť k teóriám. Prvou je, že si nemeckí kolonisti, ktorý do Košíc prišli, chceli vedľa maličkého románskeho kostola, ktorý tu pôvodne stál, postaviť kostol výhradne len pre seba a začali svätyňou. Tú mal od lode oddeľovať veľký víťazný oblúk. Loď však už nedostavali, pretože sa s Košičanmi dohodli, že na mieste malého kostola postavia veľký a vznikol Dóm sv. Alžbety.  Autorom teórie je historik Ondrej Halaga, no je už prekonaná.

Foto: A. Bercik

„Druhou teóriou o vzniku kaplnky je zázrak svätej krvi. Nepozorný kňaz údajne vylial trošku vína na biely obrúsok. Pre nás kresťanov to predstavuje krv, a tá vytvorila obraz Ježiša. To sa pokladalo za veľký zázrak a keďže sa táto zvesť rýchlo šírila, prichádzalo do Košíc množstvo pútnikov z okolia a rozhodli sa postaviť špeciálny kostol pre relikviu svätej krvi,“ objasnil M. Kolcun.

Chodíme po našich predkoch

No a tretia teória je menej pôvabná, no pomerne reálna. Ide vraj totiž o cintorínsku kaplnku z 2. polovice 14. storočia, keďže vôkol nej sa rozprestieral stredoveký cintorín. Aj preto sa v podzemí nachádza kostnica a dodnes v nej môžeme pozorovať komôrky na truhly. „Chodíme po našich predkoch, po prvom košickom cintoríne, kde sa pochovávalo ešte do polovice 18. storočia. A ak už bolo miesta málo, časť kostí sa preložila do kostnice a uvoľnila sa parcela.“ Túto verziu potvrdzujú aj náhrobné kamene vsadené do priečelia kaplnky. Najkrajším je náhrobný kameň venovaný rytierovi Pierrovi Rousselovi z Burgundska, ktorý pomáhal ako nájomný rytier chrániť južnú hranicu pred tureckými vpádmi.

Foto: A. Bercik

Isté je, že kaplnka bola voľakedy tiež výrazne farebnejšia a výtvarne zdobená. V roku 1508 sa dokonca zdvojnásobila – vďaka bohatému košickému rodákovi Jurajovi Szatmárymu ktorý bol poradcom kráľa i ostrihomským arcibiskupom,  jej pribudla ešte jedna loď smerom k Dómu. Prístavba však už nebola taká pôvabná a vydržala len štyri desaťročia, keď ju vzali do rúk puristi, konkrétne rodák z Dobšinej Otto Stehló (je vyobrazený aj na južnom štíte Dómu ako jedna z piatich tvárí).

V súčasnosti kaplnku krášlia najmä vitrážové okná, ktoré boli nanovo osadené v roku 1904. V tom čase spomínaný turisti časť kaplnky opäť zbúrali a na novopostavenú stenu vyobrazili štyroch „hlavných sponzorov“ rekonštrukcie – sv. Dionýza, sv. Františku, Sv. Žigmunda a sv. Annu.

Foto: A. Bercik

Váženie hriechov, bosorky i liečiace dvojičky

Nad samotným vstupom do kaplnky je vyobrazený sv. Michal archanjel, ktorý váži duše zomrelých. Dobré skutky sú stvárnené ako dieťatko bez hriechov a napravo môžeme vidieť štyroch čertov. Návštevníkov však vždy upútajú aj dierky v stenách, ktoré tu ostali aj napriek rekonštrukcii. „Hovorí sa, že keď bosorky potrebovali prášok do elixírov, mal to byť aj prášok z kaplniek, ale pravdepodobnejšie je, že keď sa stavia nový kostol, tak je tradíciou trošku prášku zobrať zo starého,“ objasnil Milan Kolcun.

Foto: A. Bercik

Aj interiér kaplnky disponuje množstvom stredovekých prvkov. Ako jediná je kompletne zachovalá freska sv. Michala archanjela s dvojčatami Kozmom a Damiánom, ktorí liečili ľudí. Krásne umelecky zvládnuté sú sedílie – z latin. slova sedere, čiže sedieť. Ide o sedadlá vedľa oltára zabudované do steny. Kamenné pastofórium na odkladanie Sviatosti Oltárnej je dodnes využívané a je nádhernou gotickou prácou.

Foto: A. Bercik

V rokoch 1997 až 2006 sa konala ďalšia rekonštrukcia kaplnky  (v hodnote 48 miliónov korún) a vysvätená bola v roku 2006. Pribudli do nej tri veci od architekta Mariána Sitarčíka: prasknutý oltárny stôl, otvorená kniha ako symbol pre kazateľnicu a osemhran.

Omše pre verejnosť sa tu konajú v anglickom jazyku každú nedeľu o deviatej. 10. decembra si tu však môžete výnimočne o 19:00 hod. vypočuť aj gregoriánske spevy. V kaplnke sa konajú tiež sviatosti krstu a sobáše.

Pokiaľ by ste sa chceli o kaplnke dozvedieť viac, určite ešte navštívte Potulky v piatok, sobotu či nedeľu 1. až 3. decembra 2023. Presný rozpis nájdete tu.

Autor foto v galérii: A. Bercik

Pridajte komentár