Milana Kolcuna pozná každý. Minimálne každý Košičan, no stále viac je obľúbený aj u cezpoľných. Mnohí z nás ho poznajú bližšie vďaka potulkám, talkshow Bez šepkára, knihám, štúdiu španielčiny či počúvaniu rozhlasu. Málokto však vníma túto výnimočnú osobnosť mesta do hĺbky. Vedeli ste, že má električkový kurz, brigádoval v hydinárňach, pochvaľuje si vynález spovede a občas si nevie rady so smútkom? Tušili ste, že na zlepšenie nálady mu pomáha beh, trápia ho myšlienky na smrť a nadovšetko si cení slobodu v práci? Opýtali sme sa ho aj na život osamote, na nepriateľov, sebalásku či zmeny, ktoré by bolo podľa neho super v Košiciach nastoliť.
Málokto tuší, že máš električkový kurz, teda môžeš spokojne šoférovať električku. Aké pohnútky ťa k tomu, prosím ťa, viedli?
Odmalička som sa hrával na šoféra električiek. Okrem iných hier, samozrejme. Potom som mal frajerku, ktorá jazdila na električkách, a tak tento záujem vo mne ožil. Spravil som si kurz, a následne som nikdy nejazdil. Ale aspoň som si uvedomil, aká je to zodpovedná a náročná práca.
A ktorú trasu by si si v Košiciach vybral, ak by si jazdil?
Jednoznačne dvojku. Prechádza totiž najspektakulárnejšou trasou, ktorá vás posunie v čase aj o storočie. Spočiatku, v smere od veteriny, na impozantnej Komenského ulici, kopíruje historickú prvú linku z roku 1891.
Z monotónnej rovnej jazdy vás na Námestí Maratónu mieru v sedadle vyruší jemné hegnutie doľava, ktoré vás takto koketne upozorní na nádheru Historickej účelovej budovy Východoslovenského múzea a samotnej budovy múzea oproti, medzi ktoré sa váš vozeň práve dostal. Vzápätí vás pošalí krátkym výhľadom na Hlavnú. Na Hviezdoslavovej ulici vám dá čas (v trvaní jednej červenej na semafore), aby ste sa detailnejšie nadchli jemne secesnou Staromestskou radnicou s hodinami (napravo). Potom chvíľu škripotavo kurizuje bývalej jazdiarni – Športovej hale, ba sa okolo nej aj točí. Keď to starou halou ani nehne, ohrdnutá električka si to švihá po Kuzmányho ulici, občas však spomaľujúc ponúka krátke vyzývavé výhľady smerom do centra či na budovu s najväčšou poštovou dvoranou na Slovensku. Zabočí s odstupom od policajtov sídliacich v dvojbudove na Kuzmányho – Moyzesovej a na ďalšom semafore servíruje ako na dlani Dom umenia. Pred finále ponúkne ohromujúci pohľad na Dóm sv. Alžbety, ktorý kvôli tomu akoby jej prišiel v ústrety. Aupark, najmä svojím towerom, oživí vo vás domnienku, že Košice sú veľkomesto. Železničná stanica – to je konečná, no pre mnohých len začiatok inej cesty.

Potôčik na Hlavnej, koňka, cyklistika
Predstav si, že si starosta. Alebo lepšie – primátor. A hor sa riešiť problémy Košíc. Do čoho by si sa pustil predovšetkým?
Pri dnešnej miere hundrošstva a hejtovania si to radšej fakt len predstavím. Keby som bol primátorom, zredukoval by som mestské časti a dal na verejnú diskusiu, či ich aj celkom nezrušiť.
Dokončil by som potôčik na Hlavnej ulici, ktorý kedysi vytváral na Hlavnej ulici ostrov s parkami. Tak ako voľakedy, keď tento Čermeľský potôčik obmýval všetky parky v jeho strede. Tiež by som obnovil potôčik na Moyzesovej ulici, ako to zamýšľal Rudolf Schuster. Priviedol by som aj viac vody do Mestského parku, aby už ku koreňom stromov nemuseli dávať vaky s vodou.
Vrátil by som na Hlavnú ulicu najstarší verejný dopravný prostriedok (z roku 1891) – koňku.
Rozšíril by som pešiu zónu o časť ulíc Mäsiarska a Kováčska. Rezidentom týchto ulíc by sa zvýšila atraktivita bývania, len oni by mali prístup.
A podporoval by som čo najviac cyklistiku.

Premýšľa o pochodoch švihnutej chôdze
Zaviedol by si aj niečo menej očakávané?
Zaviedol by som pochody predvádzajúcich alternatívnu chôdzu čo najhumornejším štýlom. Ľudia si robia srandu zo seba a tiež sa tak vzdáva hold britskej humoristickej skupine Monty Python, ktorá na tomto spôsobe vykračovania (silly walk) postavila svoju scénku o Ministerstve švihnutej chôdze (1970).
Sprievody švihnutej chôdze sa naozaj konajú po celom svete, no začali s tým v Brne v roku 2012. Menovite Adam Jandora – námestník odboru ľavej nohy Ministerstva švihnutej chôdze a Dan Mašek – tajomník vládneho výboru pre zošvihnutie chôdze národa. Tretí ročník pochodu v Brne si všimla aj BBC a prostredníctvom nej aj Monty Python. Keďže Brniaci už v tom vedia chodiť, boli poverení, aby pomáhali na diaľku organizovať pochody aj v iných krajinách. Medzinárodný deň švihnutej chôdze si už pripomínajú v Austrálii, Nórsku, Nemecku, ale aj vo Vsetíne či Mladej Boleslavi. V roku 2022 zainteresovaných povzbudil aj vedecký výskum Arizonskej univerzity potvrdzujúci, že neefektívna chôdza je zdravšia než obyčajná.



















[…] Milana Kolcuna existujú 3 teórie, prečo vlastne kaplnka vznikla. Isté je, že pôsobí veľmi malebne […]