Prezident Schuster píše ďalšiu knihu, cestovať neprestáva. K 90-ke mu v Historickej radnici zriadili pracovňu

Presne 4 . januára oslávil prezident Rudolf Schuster krásne životné jubileum. Nik by mu nehádal 90, keďže je stále mimoriadne aktívny. Pred troma týždňami sa vrátil z Milána, píše knihu spomienkových poviedok pre pravnukov a stále pravidelne „kibicuje“ aj do politiky.

V deň narodenín prijal pozvanie súčasného primátora mesta Košice Jaroslava Polačeka a v Historickej radnici sa stretol s bývalými primátormi Františkom Knapíkom a Zdenkom Trebuľom. Spolu s exprimátorom Rudolfom Bauerom, ktorý sa ospravedlnil, venovala štvorica nie za „mestské“ peniaze, ale za seba bývalej hlave štátu a exprimátorovi vzácnosť – Svätováclavský dukát vyrazený v limitovanej edícii pri príležitosti storočnice jeho razby. A nie hocijaký, ale presne 90. vyrazený kus.

REKLAMA

Darčeky oslávenca dojali k slzám

S darčekmi sa však priam roztrhlo vrece a Rudolf Schuster neskrýval dojatie. Dostal napríklad aj brožúrku o Historickej radnici viazanú v koži, ktorá bude čoskoro dostupná aj pre verejnosť či obrázok sochy sv. Václava. Tým najväčším prekvapením však je jeho vlastná pracovňa. Ako človek, ktorý prispel k rekonštrukcii Historickej radnice, vďaka čomu sa z bývalej knižnice stali reprezentatívne priestory samosprávy, dostal v radnici svoju vlastnú pracovňu. Milo ho prekvapil i obraz Fabiniho visiaci na stene, ku ktorému ho viažu hlbšie spomienky.

„Je to obraz v enkaustike, Jozef Fabini ju chcel obnoviť a hľadal bielený vosk – napokon mu pomohol medovnikár. A horúcu paletu mu vyrobil Arpád Račko… A túto dámu veľmi rád videl, často za ním chodila do ateliéru, ale nič nebolo, aby ste si nemysleli. Bola to pani učiteľka, veľmi vzdelaná žena. Obraz visel najprv v Jakabovom paláci a teraz je tu. Chcem vám veľmi pekne poďakovať. Je to presne, ako som to zažil aj vo Wuppertali po chorobe. Predstavili mi sálu Rudolfa Schustera. Vravím, veď ja som ešte nezomrel, pomýlili ste sa. A oni, že si uctievajú ľudí ešte za života… A teraz mám ten istý pocit…“

Nechce navyšovať mestu náklady na kúrenie

Pracovať však R. Schuster zatiaľ v novej kancelárii nemieni, keďže je v nej zima a nechce, aby malo Mesto Košice kvôli nemu náklady na kúrenie. V lete sa v nej však určite ukáže.

„Je to priestor, ktorý ste vybudovali, vašimi rukami prešla každá jedna stena, naozaj ste tu odrobili veľmi veľa roboty a keby Vás nebolo, Historická radnica by nikdy nemala svoje čaro. My sa ňou vďaka vám môžeme pýšiť, keď tu prijímame vzácnych hostí,“ uviedol primátor Jaroslav Polaček.

Prezident netajil dojatie a nechýbalo ani pár slzičiek. Prezradil tiež, na čom práve pracuje:

„Teraz píšem primátorské poviedky pre pravnukov. Mám pravnučku v prvom ročníku, dcéra jej už napísala dve rozprávky a ja píšem poviedky. Prečo napríklad spieval Pavarotti napokon v Košiciach, hoci HZDS mu núkalo raz také peniaze, aby išiel spievať na štadión do Trnavy, alebo ako som sa zoznámil s Johannesom Bocatiom, či ako to bolo s pitnou vodou v Košiciach. Sú to poviedky podľa toho, ako som ich ja zažil. O stratenom Mlynskom náhone, o lesoparku, detskej železnici, najväčšej zoologickej záhrade. Myslím, že je to dobré zachovať pre naše mesto. Nemusí s tým každý súhlasiť, píšem to z môjho pohľadu.“

Vedeli ste, že bol R. Schuster volejbalista i tréner žien?

Zaznela i spomienka na to, ako pôsobil ako volejbalový tréner. „Dokonca som trénoval ženy! Najprv mužov, ale to bola len krajská súťaž, lebo ja som hral za Baník Bratislava druhú ligu. A bol som smečiar, so 171 centimetrami. V prvom sete som vždy bodoval. Ale prišiel som do Košíc, kde bola VS Lokomotíva a zobral som si ženy. Bol som s nimi dvakrát v zahraničí – v Rumunsku a Bulharsku. A tam som ich tak preháňal, že mi okolie vyčítalo, že nemám cit. Ale hneď sme potom boli v druhej lige. Potom nastalo sklamanie, keď som zo dňa na deň položil trénerskú pozíciu.“ Dôvodom bola angličtina, v ktorej zaostával a chcel sa jej venovať naplno.

Na otázku East Magu, či ho ešte nepokúšajú cestovateľské chúťky, keďže je povestný svojimi expedíciami, odpovedal s úsmevom: „Veď ja stále cestujem. Teraz som bol pred tromi týždňami s dcérou v Miláne a skončil som v nemocnici,“ priznal. Vyzerá však výborne a nik by mu jeho pravý vek nehádal.

Darčeky sa mu páčili, no bol trošku nesvoj.

„Vždy mi lepšie padlo, keď ma kritizovali, lebo som bol v zápale boja, ako toto. Vážim si to, ale nemalo to ešte byť… Nie som zvyknutý na také veci a nerobí mi to dobre, lebo sa cítim, akoby som už z druhého sveta prišiel. Život človeka by sa nemal hodnotiť , keď je ešte človek tu, až potom, keď je od toho patričný odstup, lebo by sme ho buď príliš chválili alebo mu príliš ublížili,“ dodal skromne.