Prezidentka Zuzana Čaputová udelila ocenenia až 5 Košičanom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v nedeľu 14. januára udelila v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave ocenenia osobnostiam spoločenského, kultúrneho i športového života. Dokopy ich bolo 33, z toho sedem in memoriam. Medzi ocenenými bolo až 5 Košičanov!

Sochár Juraj Bartusz

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia udelila prezidentka Čaputová významnej osobnosti kultúrneho života Košíc, sochárovi 𝐉𝐮𝐫𝐚𝐣𝐨𝐯𝐢 𝐁𝐚𝐫𝐭𝐮𝐬𝐳𝐨𝐯𝐢. Výtvarník je výnimočný rozsahom svojho diela, ale i jeho všestrannosťou. Je nielen sochárom, ale aj performerom, videoumelcom či počítačovým grafikom. Narodil sa v Kameníne na juhu Slovenska. Jeho detstvo a mladosť ovplyvnili udalosti 2. svetovej vojny aj tragédia, ktorá postihla rodinu pri nástupe komunistickej totality – keď chceli jeho otcovi znárodniť firmu, uväznili ho a on vo väzení spáchal samovraždu. Študoval v Prahe, kde spoznal aj svoju manželku, výnimočnú výtvarníčku Máriu Vnoučkovú, s ktorou sa presťahovali do Košíc. Patril k umelcom, ktorí chceli tvoriť svojím vlastným jazykom, a ocitli sa tak mimo oficiálnej kultúry. Zapájal sa do undergroundových aktivít, za čo sa oňho zaujímala ŠtB. Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci Košíc. Po Nežnej revolúcii sa začal venovať pedagogickej činnosti. Mária Bartuszová zomrela v roku 1996 a šťastie neskôr umelec našiel po boku spisovateľky Jany Bodnárovej. V roku 1992 sa stal profesorom, pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení. V roku 1999 inicioval vznik Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde aj pôsobil.

Herečka Eva Pavíková

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky udelila prezidentka herečke, speváčke 𝐄𝐯𝐞 𝐏𝐚𝐯𝐥í𝐤𝐨𝐯𝐞𝐣, ktorá sa narodila 17. septembra 1960 v Košiciach. Od detstva chodila na balet, hrala na klavíri, spievala. V inscenácii Carmen v Opere Štátneho divadla v Košiciach účinkovala ako desaťročná. Prvé divadelné skúsenosti získala ešte v košickom Malom divadelnom štúdiu. Po skončení školy v roku 1983 nastúpila do hereckého súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes. Hoci svoj osobný i herecký život spojila s Nitrou, Košice si dodnes nosí vo svojom srdci. Popri divadelnom herectve sa úspešne venuje tvorbe v rozhlase, filme, televízii a dabingu. Na Vysokej škole múzických umení boli jej profesormi Karol Zachar a Viliam Záborský. V roku 1983 nastúpila do hereckého súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes. S legendárnym Jozefom Bednárikom vytvorila 22 divadelných inscenácií a muzikálov; z jej činohernej tvorby vyčnievajú postavy Plánky v rovnomennej hre Federica Garcíu Lorcu, Hany Čepčinskej v inscenácii Michala Vajdičku na motívy novely Boženy Slančíkovej – Timravy Všetko za národ či nedávna Anča Jachtačka v Rozsobášoch v réžii Matúša Bachynca. Účinkovala aj v množstve filmov, televíznych inscenácií či rozprávok. Otvorene komentuje spoločenské dianie a sebavedomo vyjadruje svoj občiansky postoj.

Režisér Peter Kerekes

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu získal režisér, dokumentarista 𝐏𝐞𝐭𝐞𝐫 𝐊𝐞𝐫𝐞𝐤𝐞𝐬, ktorý sa narodil 3. apríla 1973 v Košiciach. Stal sa jednou z vedúcich osobností dokumentaristickej Generácie 90. Na konte má množstvo ocenených dokumentárnych filmov, je aj scenáristom, producentom a pedagógom. Známym je jeho film 66 sezón z roku 2003, ktorý mapuje príbeh dejín starej plavárne v Košiciach. Tiež dlhometrážny dokument Ako sa varia dejiny z roku 2008, za ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs Toronto a tiež na ďalších prehliadkach a festivaloch.

Kňaz Peter Gombita

Pribinov kríž III. triedy udelila prezidentka kňazovi 𝐏𝐞𝐭𝐫𝐨𝐯𝐢 𝐆𝐨𝐦𝐛𝐢𝐭𝐨𝐯𝐢 za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky. Gombita je riaditeľom neziskovej organizácie Oáza – Nádej pre nový život v Bernátoviach neďaleko Košíc. V tomto zariadení nachádzajú prístrešie a opateru ľudia, ktorí stratili nielen svoj domov, ale často aj akékoľvek sociálne zázemie a dokonca i vlastné zdravie. Prostriedky na podporu a pomoc chudobným a chorým musí Peter Gombita neraz vybehať. Nielen v prenesenom zmysle, ale i doslova, keďže organizuje behy a maratóny s cieľom vyzbierať peniaze na dobročinné ciele. Pamätný je jeho viac než 1500-kilometrový beh z Košíc za Svätým Otcom do Vatikánu.

Spisovateľ a literárny vedec Stanislav Rakús

Hlava štátu udelila Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry aj spisovateľovi, literárnemu vedcovi 𝐒𝐭𝐚𝐧𝐢𝐬𝐥𝐚𝐯𝐨𝐯𝐢 𝐑𝐚𝐤ú𝐬𝐨𝐯𝐢. Ten sa narodil v Šúrovciach no napokon sa natrvalo usadil na východnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 učil na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich. V rokoch 1966 – 1968 bol tiež externým dramaturgom Štátneho divadla v Košiciach. Od roku 1969 prednášal teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (neskôr Prešovskej univerzity). Pôsobil tu až do roku 2010 ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V súčasnosti je emeritným profesorom. Je výnimočným autorom, keďže sa venuje nielen písaniu umeleckej prózy, ale aj literárnej vede, čo je ojedinelá kombinácia. Literárne debutoval novelou Žobráci v roku 1976. Zaujal v mnohých ďalších dielach.