EAST MAG
Juraj Bartusz Štátne ocenenie
Foto: Kancelária prezidentky SR

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila ocenenia až 5 Košičanom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v nedeľu 14. januára udelila v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave ocenenia osobnostiam spoločenského, kultúrneho i športového života. Dokopy ich bolo 33, z toho sedem in memoriam. Medzi ocenenými bolo až 5 Košičanov!

Sochár Juraj Bartusz

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia udelila prezidentka Čaputová významnej osobnosti kultúrneho života Košíc, sochárovi 𝐉𝐮𝐫𝐚𝐣𝐨𝐯𝐢 𝐁𝐚𝐫𝐭𝐮𝐬𝐳𝐨𝐯𝐢. Výtvarník je výnimočný rozsahom svojho diela, ale i jeho všestrannosťou. Je nielen sochárom, ale aj performerom, videoumelcom či počítačovým grafikom. Narodil sa v Kameníne na juhu Slovenska. Jeho detstvo a mladosť ovplyvnili udalosti 2. svetovej vojny aj tragédia, ktorá postihla rodinu pri nástupe komunistickej totality – keď chceli jeho otcovi znárodniť firmu, uväznili ho a on vo väzení spáchal samovraždu. Študoval v Prahe, kde spoznal aj svoju manželku, výnimočnú výtvarníčku Máriu Vnoučkovú, s ktorou sa presťahovali do Košíc. Patril k umelcom, ktorí chceli tvoriť svojím vlastným jazykom, a ocitli sa tak mimo oficiálnej kultúry. Zapájal sa do undergroundových aktivít, za čo sa oňho zaujímala ŠtB. Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci Košíc. Po Nežnej revolúcii sa začal venovať pedagogickej činnosti. Mária Bartuszová zomrela v roku 1996 a šťastie neskôr umelec našiel po boku spisovateľky Jany Bodnárovej. V roku 1992 sa stal profesorom, pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení. V roku 1999 inicioval vznik Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde aj pôsobil.

REKLAMA

Herečka Eva Pavíková

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky udelila prezidentka herečke, speváčke 𝐄𝐯𝐞 𝐏𝐚𝐯𝐥í𝐤𝐨𝐯𝐞𝐣, ktorá sa narodila 17. septembra 1960 v Košiciach. Od detstva chodila na balet, hrala na klavíri, spievala. V inscenácii Carmen v Opere Štátneho divadla v Košiciach účinkovala ako desaťročná. Prvé divadelné skúsenosti získala ešte v košickom Malom divadelnom štúdiu. Po skončení školy v roku 1983 nastúpila do hereckého súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes. Hoci svoj osobný i herecký život spojila s Nitrou, Košice si dodnes nosí vo svojom srdci. Popri divadelnom herectve sa úspešne venuje tvorbe v rozhlase, filme, televízii a dabingu. Na Vysokej škole múzických umení boli jej profesormi Karol Zachar a Viliam Záborský. V roku 1983 nastúpila do hereckého súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes. S legendárnym Jozefom Bednárikom vytvorila 22 divadelných inscenácií a muzikálov; z jej činohernej tvorby vyčnievajú postavy Plánky v rovnomennej hre Federica Garcíu Lorcu, Hany Čepčinskej v inscenácii Michala Vajdičku na motívy novely Boženy Slančíkovej – Timravy Všetko za národ či nedávna Anča Jachtačka v Rozsobášoch v réžii Matúša Bachynca. Účinkovala aj v množstve filmov, televíznych inscenácií či rozprávok. Otvorene komentuje spoločenské dianie a sebavedomo vyjadruje svoj občiansky postoj.

Foto: Kancelária prezidentky SR

Režisér Peter Kerekes

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu získal režisér, dokumentarista 𝐏𝐞𝐭𝐞𝐫 𝐊𝐞𝐫𝐞𝐤𝐞𝐬, ktorý sa narodil 3. apríla 1973 v Košiciach. Stal sa jednou z vedúcich osobností dokumentaristickej Generácie 90. Na konte má množstvo ocenených dokumentárnych filmov, je aj scenáristom, producentom a pedagógom. Známym je jeho film 66 sezón z roku 2003, ktorý mapuje príbeh dejín starej plavárne v Košiciach. Tiež dlhometrážny dokument Ako sa varia dejiny z roku 2008, za ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs Toronto a tiež na ďalších prehliadkach a festivaloch.

Kňaz Peter Gombita

Pribinov kríž III. triedy udelila prezidentka kňazovi 𝐏𝐞𝐭𝐫𝐨𝐯𝐢 𝐆𝐨𝐦𝐛𝐢𝐭𝐨𝐯𝐢 za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky. Gombita je riaditeľom neziskovej organizácie Oáza – Nádej pre nový život v Bernátoviach neďaleko Košíc. V tomto zariadení nachádzajú prístrešie a opateru ľudia, ktorí stratili nielen svoj domov, ale často aj akékoľvek sociálne zázemie a dokonca i vlastné zdravie. Prostriedky na podporu a pomoc chudobným a chorým musí Peter Gombita neraz vybehať. Nielen v prenesenom zmysle, ale i doslova, keďže organizuje behy a maratóny s cieľom vyzbierať peniaze na dobročinné ciele. Pamätný je jeho viac než 1500-kilometrový beh z Košíc za Svätým Otcom do Vatikánu.

Spisovateľ a literárny vedec Stanislav Rakús

Hlava štátu udelila Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry aj spisovateľovi, literárnemu vedcovi 𝐒𝐭𝐚𝐧𝐢𝐬𝐥𝐚𝐯𝐨𝐯𝐢 𝐑𝐚𝐤ú𝐬𝐨𝐯𝐢. Ten sa narodil v Šúrovciach no napokon sa natrvalo usadil na východnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 učil na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich. V rokoch 1966 – 1968 bol tiež externým dramaturgom Štátneho divadla v Košiciach. Od roku 1969 prednášal teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (neskôr Prešovskej univerzity). Pôsobil tu až do roku 2010 ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V súčasnosti je emeritným profesorom. Je výnimočným autorom, keďže sa venuje nielen písaniu umeleckej prózy, ale aj literárnej vede, čo je ojedinelá kombinácia. Literárne debutoval novelou Žobráci v roku 1976. Zaujal v mnohých ďalších dielach.

komentár: 1

  • Ktorý z Košičanov by sa nepotešil z ocenenia osobnosti, pôsobiacich síce v rôznych oblastiach nášho kultúrneho, spoločenského a športového života, ale majú rovnaký “punc” osobnosti, ktorá si toto ocenenie zaslúžila svojou prácou práve na východe Slovenska? Gratuláciu si zaslúžia všetci, buďme na nich hrdí. Ja by som ešte jednu, takmer osobnú gratuláciu pridala eše p. Stanislavovi Rakúsovi, ktoré som mala česť poznať aj osobne. nielen ako prednášajúceho počas štúdia na FF UPJŠ, veľa som si od neho odniesla na prednáškach z teórie literatúry, ale aj zo stretnutí na pôde slovenských autorov v rámci východného Slovenska. Jeho knihy sú naplnené rozprávaním múdreho sledovateľa ľudských osudov, od prvej knihy Žobráci až po, zatiaľ, poslednú Ľútostivosť.