EAST MAG
potápači Bukovec
Foto: archív potápačov

Potápači vytiahli z Bukovca až 8 vriec odpadu. Následne sa zregenerovali v hyperbarickej komore

Hyperbarickú komoru Nemocnice AGEL Košice-Šaca okrem pacientov každoročne navštevujú aj potápači, ktorí čistia vodné plochy v okolí. Využívajú ju k regenerácii a trénovaniu suchého ponoru, keďže oxygenoterapia v komore dokáže ľudskému telu zabezpečiť až 20-násobne vyšší prísun kyslíka a taktiež pomáha aj pri detoxikácii. Aktuálne pred jej návštevou čistili nádrž Bukovec.

Pred pár dňami zavítali do šačianskeho zdravotníckeho zariadenia potápači z východného Slovenska, ktorí sa aj tento rok stretli pre dobrú vec. Počas poslednej májovej soboty vyzbieralo 12 z nich až 8 vriec odpadu, najmä plechoviek a fliaš, usadených na dne vodnej nádrže Bukovec.


Foto: archív potápačov

„Počas ponoru vytiahli napríklad aj kovové tabule či dokonca kreditné karty, doklady a trezor. Keď sme sa skontaktovali s majiteľkou, ktorej tie veci patrili, dozvedeli sme sa, že veci nestratila, ale jej ich ukradli. Zlodeji ich následne, aby sa ich zbavili, vyhodili do nádrže,“ vysvetlil lekár Ján Orság, ktorý potápačov sprevádzal na následnej exkurzii v hyperbarickej komore, ktorej história sa v šačianskej nemocnici začala písať v roku 2003, kedy bola na dnešnej Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie postavená prvá viacmiestna hyperbarická komora na Slovensku.

Začínajúci potápači a frekventanti potápačských kurzov môžu hyperbarickú komoru využívať pre absolvovanie takzvaného suchého ponoru. 


Foto: archív potápačov

„Ide o názorné ukážky pri zmenách objemu a tlaku, ktoré potápač pociťuje pri ostrom ponore. V hyperbarickej komore je tiež možné demonštrovať zmenu veľkosti pľúc a množstvo dýchaného vzduchu pri rozdielnych tlakoch, ktoré predstavujú aktuálnu hĺbku ponoru,“ vysvetlil J. Orság a zároveň dodal, že je veľmi dôležité uvedomiť si, že aj pri ponorení do malej hĺbky a nádychu pod hladinou je potrebné smerom nahor postupne a pomaly vydychovať (bublinkovať), pričom sa uvoľní tlak v dýchacích cestách a nedochádza k ich rozpínaniu, čo do určitej miery pomáha predísť mechanickému poškodeniu pľúc. 

Ako hyperbarická komora funguje?

Dýchaním normosférického vzduchu dochádza v organizme k výmene kyslíka za CO2. Transport a výmenu zabezpečujú červené krvinky, konkrétne hemoglobín. Touto cestou je u zdravého človeka zabezpečený dostatočný prísun kyslíka pre život a metabolizmus buniek. Saturácia hemoglobínu kyslíkom v klasických podmienkach u zdravého človeka predstavuje 91 – 100 %. Základným princípom fungovania hyperbarickej komory je dýchanie čistého kyslíka pri pretlaku 2,0 barov, keď je v telesných tekutinách rozpuste 20-krát väčšie množstvo kyslíka, než v prípade kyslíka viazaného na hemoglobín. Dýchaním stopercentného kyslíka pri pretlaku 1,6 – 2,0 barov sa zabezpečí dostatočná zásoba kyslíka pre organizmus aj do poškodeného nedokrveného ischemického tkaniva, čo spôsobuje rýchlejšiu regeneráciu organizmu a zníženie edémov.

Foto: archív potápačov

Vplyv na ľudské telo

Pobyt v hyperbarickej komore predstavuje nezvyklé prostredie s pomerne výrazným tlakovým rozdielom oproti normálnym fyziologickým podmienkam. Zdravý ľudský organizmus nie je ohrozený ani pri pretlaku 6,0 barov. Liečebný tlak bežne využívaný pri hyperbarickej oxygenoterapii predstavuje hodnoty od 1,2 do 2,0 barov, čo je len jedna tretina hodnoty tlaku, ktorá je ešte stále bezpečná pre ľudský organizmus. Avšak dýchanie čistého kyslíka pod tlakom môže spôsobiť zdravotné problémy. Hladina tolerancie kyslíka je individuálna a pri pretlaku nad 2 bary môže spôsobiť už po 40 minútach vážne zdravotné komplikácie. 

„Pri aplikácii na našom pracovisku vychádzame zo základného predpokladu dýchania čistého kyslíka počas 90 minút pri jednej expozícii. Tlak v komore je možné prirovnať k ponoru pod hladinu vody. V Nemocnici AGEL Košice-Šaca vykonávame hyperbarickú terapiu pod tlakom od 1,2 – 1,6, prípadne až 2,0 barov, čo zodpovedá ponoru od 12 – 16 metrov, prípadne až do 20-metrovej hĺbky. Pre toxicitu kyslíka vyššia hladina ako 20 metrov nemá význam, pretože tam je potrebné dýchanie čistého kyslíka vypnúť a prejsť na dýchanie stlačeného vzduchu. Vzostup a pokles tlaku je nastavený tak, aby jeho zmeny bez problémov zniesli aj pacienti vo vyššom veku,“ vysvetlil J. Orság a dodal, že za 21 rokov prevádzky komory nezaznamenali u pacientov vážnejšie problémy. V prípade subjektívnych ťažkostí, napríklad bolestiach zubov, sufúzie do bubienka so sprievodnými bolesťami hlavy, je vzostup tlaku prerušený a cez vyrovnávaciu tlakovú nádobu je v sprievode zdravotníckeho pracovníka liečba v HBO prerušená alebo definitívne ukončená. Dýchanie čistého kyslíka cez masku nie je pre človeka celkom prirodzené, ale dá sa zvládnuť. Podľa doktora Orsága je najčastejším problémom u pacientov fakt, že dýchanie čistého vysušeného kyslíka môže spôsobovať dráždenie dýchacích ciest a nutkanie na kašeľ. Pri toxických účinkoch kyslíka môže dôjsť ku malátnosti, kŕčom, až k strate vedomia. Po prerušení prívodu kyslíka sa stav pacienta veľmi rýchlo upraví. 

tlačová správa

Pridajte komentár