fbpx
EAST MAG
Profesor Ivan Tkáč
Foto: A. Bercik

Prof. Ivan Tkáč s tímom skúma vzťah medzi cukrovkou a aterosklerózou

Naj vedecký tím UPJŠ skúma súvislosť medzi aterosklerózou a cukrovkou. Vedeli ste, že diabetici môžu mať až 4-násobné riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení? Že nevyhnutne potrebujú prísun vitamínu D? A že účinných liekov pri cukrovke je vo svete nedostatok, lebo ich ľudia používajú pri chudnutí? Oveľa viac zaujímavých informácií sa dozviete v našom rozhovore s profesorom Ivanom Tkáčom.

Členovia excelentného tímu EXTASY Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pre výskum aterosklerózy realizujú už približne 30 rokov unikátny výskum. Zaoberajú sa predovšetkým vzťahmi medzi metabolickými poruchami, genetickým pozadím  a kardiovaskulárnymi komplikáciami diabetu 2. typu a farmakogenetickými aspektmi liečby orálnymi antidiabetikami. Nedávno získali od Inovačného centra Košického samosprávneho kraja ocenenie v kategórii Najlepší vedecký tím Košického kraja.

Tím EXTASY (EXcelentný Tím pre výskum AteroSklerózY bol oficiálne založený v roku 2015, no výskum trvá oveľa dlhšie. Aké sú hlavné výstupy, ktoré doposiaľ priniesol, resp. čo sa vám najviac podarilo?

Áno, v roku 2015 Akreditačná komisia ministerstva školstva spustila projekt identifikácie tzv. špičkových tímov na vysokých školách, kde sme v snahe o zaradenie medzi špičkové tímy vymysleli pre náš projekt názov Excelentný tím pre výskum aterosklerózy (EXTASY) a tento bol identifikovaný ako jeden z troch špičkových tímov na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika a ako jediný na Lekárskej fakulte univerzity. Bohužiaľ, projekt „papierovo“ skončil v roku 2022, no pracujeme stále ďalej. Za ten čas sme dosiahli viacero významných výsledkov.

Pôvodný tým EXTASY pozostával z profesorky Tkáčovej z Kliniky pneumológie a ftizeológie („Pľúcnej“ kliniky), profesora Tkáča, profesora Šalagoviča z Ústavu lekárskej biológie, ktorý participoval na genetických štúdiách, docenta Joppu z Kliniky pneumológie a ftizeológie a doktora Javorského, súčasného prednostu IV. internej kliniky.

Spomenuli ste úspechy, môžete ich špecifikovať?

Úspechy sa vo vedeckom svete merajú kvalitou publikácií. Za tie roky sa nám podarilo publikovať niekoľko desiatok vedeckých prác, niektoré aj v tzv. vysoko impaktovaných časopisoch, pričom impakt faktor časopisu sa hodnotí podľa počtu citácii na jednotlivé články.

O čo ste sa v tíme usilovali a vlastne aj výhľadovo usilujete?

Naša skupina, IV. interná klinika, sa zaoberala vzťahom cukrovky k ateroskleróze, zatiaľ čo Klinika pneumológie a ftizeológie študovala vzťah niektorých pľúcnych ochorení k rozvoju aterosklerózy. Hlavne išlo o syndróm spankového apnoe a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Každý sme publikovali vo svojich odborných časopisoch. Spolupodieľali sme sa na publikácii článku v Nature Genetics, ktorý patrí medzi špičkové vedecké časopisy na svete, ale publikovali sme aj ďalšie články v časopisoch s impact faktorom vyšším ako 10, čo je absolútna svetová špička.

A ako to teraz vlastne je, keď tím EXTASY oficiálne skončil, no vy v rámci neho stále pracujete?

V zásade išlo skôr o česť, ako o nejakú veľkú finančnú podporu. Tá bola približne vo výške 20-tisíc eur ročne. Pracujeme teda ďalej na tej istej problematike. Finančná podpora nám nepomohla nejako zásadne zvýšiť kvalitu výskumu. Samotný projekt vlastne hlavne umožnil identifikovať, kto je v slovenských pomeroch špičkový a kto priemerný.

Keď to môžete vy zo svojho pohľadu zosumarizovať, čo pre vás bol najdôležitejším momentom uplynulých rokov? Na čo ste v rámci výskumu prišli?

Zaoberali sme sa priamym vzťahom diabetu a aterosklerózy. Zistili sme, že niektoré varianty génov ovplyvňujú rozvoj aterosklerózy u diabetikov. Takisto sme zistili, že niektoré nové rizikové faktory, ako napríklad osteoprotegerín, čo je bielkovina, ktorá sa tvorí aj v kostiach, sú rizikové pre rozvoj aterosklerózy. A posledný taký významný poznatok v tejto oblasti, ktorý môže mať aj praktický dosah, bol, že ak diabetici majú veľmi nízku hladinu vitamínu D, vedie to k ich zvýšenej úmrtnosti.

Foto: A. Bercik

Nemá náhodou väčšina populácie málo vitamínu D?

Prakticky celá populácia alebo jej drvivá väčšina, keďže sme exponovaní slnečnému žiareniu len počas polovice roka a aj počas tejto polovice sa často natierame ochrannými krémami. Nie všetci praktickí lekári robia suplementáciu vitamínu D a obzvlášť je to dôležité u diabetikov, ktorí majú vysoké riziko úmrtia súvisiace z kardiovaskulárnymi komplikáciami.

Je to naozaj tak, že diabetici majú zvýšenú mieru kardiovaskulárnych ochorení?

Majú až dvoj- či dokonca štvornásobne zvýšené riziko aterosklerózy. Náš výskum spočíva v tom, že pátrame, s čím to súvisí. Lebo to nie je len zvýšením krvného cukru. Respektíve, ten hrá relatívne malú úlohu pri riziku zvýšenia aterosklerózy. Zvýšená glykémia je rizikovým faktorom hlavne pre to, čo voláme mikrovaskulárne komplikácie diabetu. To je poškodenie obličiek, očí a periférnych nervov. Takže toto je jedna časť nášho výskumu. A druhá časť, pravdepodobne ešte významnejšia, je, že sme začali prakticky ako jedna z prvých skupín v Európe, ale aj na svete, robiť farmakogenetiku antidiabetickej liečby.

To znamená, že už skúmame štvrtý liek bežne používaný na liečbu cukrovky, ako účinkuje u pacientov s diabetom v závislosti od vybraných génových variantov. To môže mať praktické uplatnenie v tom, že keď účinkuje lepšie, bude do liečby skôr indikovaný. Keď účinkuje slabšie, tak možno budeme musieť dávať vyššie dávky.

Zatiaľ to ešte nie je v odborných odporúčaniach, ale existujú podobné odporúčania pre vrodenú geneticky podmienenú cukrovku, pri ktorej liečime rozličné typy rozličnou liečbou.

Pokračovanie na str. 2.

Pridajte komentár