Prof. Ivan Tkáč s tímom skúma vzťah medzi cukrovkou a aterosklerózou

Prejavil sa v posledných rokoch pokrok v liečbe cukrovky? Majú to pacienti jednoduchšie?

Určite. Ale čo sa naozaj zlepšilo, je to, že sme my lekári dostali do rúk dve skupiny liekov, ktoré výrazne znižujú úmrtnosť u pacientov s cukrovkou. Prvá skupina týchto liekov sa nazýva inhibítory sodíkovo-glukózového transportéra 2, alebo zjednodušene gliflozíny. Účinkujú hlavne cez zlepšenie výskytu a závažnosti srdcového zlyhávania, čím zlepšujú dĺžku a kvalitu života. A potom je tu aj druhá skupina liekov, o ktorej sa v súčasnosti celosvetovo diskutuje pre ich efekt na zníženie telesnej hmotnosti. Sú to agonisty receptorov pre glukagónu podobný peptid-1.

Ešte predtým, ako sa začali používať v liečbe obezity, bolo zistené, že u diabetikov významne znižujú výskyt kardiovaskulárnych komplikácií a ich úmrtnosť. Bohužiaľ, fakt, že sa pri užívaní s týchto liekov chudne, vyvolal takpovediac celosvetové šialenstvo. Vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, možno tieto lieky kúpiť v lekárni na základe lekárskeho predpisu. To viedlo k zníženiu ich dostupnosti pre diabetikov, čo spôsobuje problém napríklad v USA, ale v menšej miere už aj u nás. Kupujú si ich pacienti s miernou obezitou, často aj neobézni za estetickým účelom, čo potom redukuje dostupnosť týchto liekov pre diabetikov.

Vy ste vlastne celý svoj profesijný život, teda vedeckú časť kariéry, zasvätili práve diabetu a ateroskleróze.  Spomínate si ešte na svoje začiatky? Prečo ste sa vydali práve touto cestou?

Priamy spúšťací moment bol, keď môj otec dostal cukrovku. A druhý aspekt – interná medicína je široký odbor. Máte tam pododbory, v ktorých sú veľmi dôležité zobrazovacie metódy, napríklad gastroenterológia, u ktorej sa v diagnostike využívajú endoskopické vyšetrenia, v kardiológii je to zase echokardiografia. Ja som však vždy bol skôr takpovediac biochemicky zameraný. Okrem cukrovky som sa tiež venoval poruchám metabolizmu lipidov. To skôr zodpovedalo mojim intelektuálnym záujmom.

Ateroskleróza… Bežný človek ako ja si predstavuje, že úzko súvisí skôr s cholesterolom a so stresom…

Je to naozaj tak. Sú takzvané veľké rizikové faktory aterosklerózy, ktorých je 5, a ďalších sú desiatky. Medzi hlavné patrí vysoká hladina cholesterolu, fajčenie, vysoký krvný tlak, diabetes, a mužské pohlavie. Muži majú častejšie aterosklerózu a zomierajú v mladšom veku. Až po šesťdesiatke sa pomer muži a ženy pri kardiovaskulárnych ochoreniach vyrovnáva. Stres patrí medzi ďalšie rizikové faktory, i keď hrá významnú úlohu pri rozvoji akútnych komplikácií aterosklerózy, ako sú srdcový infarkt alebo mozgová porážka.

Ocenenie, ktoré ste prednedávnom získali za výskum, je ocenením od Inovačného centra Košického kraja. A práve inovácie sú vo výskume nesmierne dôležité…

Je to úplný základ. Na Slovensku sme vo využívaní inovácií vo výskume a vede rozhodne pozadu. Neviem, ako ďaleko pozadu, ale rozhodne zaostávame, a to dokonca aj za niektorými takzvanými postsocialistickými krajinami, ako sú Česko, Poľsko, pobaltské krajiny… Je to čiastočne spôsobené nízkym financovaním vedy. Z krajín OECD dávame najnižšie percento z HDP na vedu.

To má potom za následok, že mnohé mladé talenty po vysokej škole odchádzajú do zahraničia a už sa nikdy nevrátia. Jedna z bývalých vlád sa to snažila zvrátiť nejakými finančnými príspevkami, že keď sa človek vráti na Slovensko, dostane povedzme 10-tisíc eur. Za to si byt nekúpite.

Takže podobné motivácie sú viac-menej až komické. Myslím, že ľudí by motivovalo, okrem zodpovedajúceho finančného ohodnotenia, najmä to, aby mali k dispozícii prístroje, na ktorých sa robí špičková veda. Lebo vedci sú často nadšenci, ktorých baví samotný proces výskumu. Nehovorím, že ich netreba dobre finančne ohodnotiť, lebo každý žijeme z platu, ale pre vedcov je veľmi dôležité špičkové prístrojové vybavenie, lebo to je nevyhnutnou podmienkou získania nových poznatkov a následne ich publikovania v špičkových vedeckých časopisoch.

Náš tím to napríklad čiastočne riešil tak, že sa nám podarilo zapojiť do medzinárodných výskumných konzorcií a práve z toho vznikli najkvalitnejšie publikácie. Napríklad konkrétne vo  farmakogenetike diabetu vznikol celosvetový výskumný tím, ktorého vznik inicioval jeden z najvýznamnejších odborníkov, profesor Ewan Pearson zo Škótska, a ktorý nás do neho prizval na základe našej predchádzajúcej výskumnej činnosti.

Čiže vlastne opäť raz stojí všetko na financiách a na väčšej podpore štátu…

Áno. Plus akoby vládla medzi ľuďmi určitá neúcta k vedeckej práci. Začiatky boli ešte za socialistických čias, ktoré hovorili o „pracujúcej“ inteligencii. Akoby existovala aj nepracujúca. A pretrváva to dodnes, keď sa viac vyzdvihujú podnikatelia a pseudo-celebritky než skutočné elity národa, medzi ktoré popri umelcoch patria aj špičkoví vedci.

Málo sa vyzdvihujú reálne úspechy alebo kvalitné veci. V posledných rokoch som už videl určitú nápravu… ale, bohužiaľ, epidémia covidu tomu zasadila ťažkú ranu, keď rozliční pseudo-vedci cez sociálne médiá útočili na špičkových vedcov, ktorí sa zasadzovali o očkovanie či nosenie ochranných prostriedkov. Takže teraz priemerný človek ani nevie, čo je pravda. Keby to tak bolo aj v minulosti, ešte stále by sme bojovali s pravými kiahňami a detskou obrnou, ktoré vďaka očkovaniu vymizli na celom svete.

Pokračovanie na str. 3.