Prof. Ivan Tkáč s tímom skúma vzťah medzi cukrovkou a aterosklerózou

Cítite sa byť viac vedcom alebo lekárom?

Momentálne sa cítim byť viac vedcom, lebo už nie som prednostom kliniky, takže sa menej zaoberám liečebnou činnosťou. Ale, samozrejme, od začiatku mojej kariéry v roku 1982, som možno prvých 7-8 rokov som vykonával len lekársku prax. Potom, ako som sa stal zamestnancom fakulty, som to už mal rozdelené na tretiny – tretina lekárska, tretina pedagogická, tretina vedecká. No a po návrate zo študijného pobytu v Kanade v roku 2000 som zistil, že keď chcete robiť špičkovú vedu, musíte mať naozaj chránený výskumný čas. Nemôžete vede venovať len tretinu a odskakovať si, keď vás na oddelení čaká pacient. Takže som si to ako prednosta zabezpečil a rovnako som chránený výskumný čas vyhradil aj svojim doktorandom. Samozrejme, spôsobovalo to niekedy konflikty s požiadavkami univerzitnej nemocnice, hlavne v období, keď boli zamestnanci fakulty a doktorandi veľmi málo platení za zdravotnícku prácu, ktorú vykonávali. Finančné ohodnotenie sa v posledných rokoch zlepšilo, ale ide to na úkor výskumného času.

Aké sú ešte vaše vedecké ambície? O aký konkrétny cieľ sa usilujete?

V nadväznosti na náš výskum by som chcel, aby sa podarilo identifikovať skupinu génov, ktoré ovplyvňujú účinok liekov. A to nielen v odbore diabetológie, ale aj v iných odboroch medicíny. Pri personalizovanej liečbe cukrovky, ktorá nezávisí len od genetického pozadia, ale samozrejme aj od iných faktorov – od pohlavia, stupňa obezity a iných faktorov. V multietnických krajinách niektoré etniká reagujú lepšie alebo horšie na určité typy liekov.

Personalizovaná medicína už nie je vecou v budúcnosti, už sa v niektorých oblastiach medicíny využíva v praxi. Takže by som chcel, aby naše poznatky boli podkladom pre personalizáciu medicíny. A takisto som sa začal venovať štúdiu umelej inteligencie a možností jej využitia pre zlepšenie medicínskej praxe a vo vede.

Môžete to konkretizovať? Ako používate umelú inteligenciu?

Osobne vyžívam komerčne dostupný program ChatGPT 4 a používam ho napríklad na riešenie ťažkých prípadov pacientov, ktoré sa nevyskytujú bežne a lekár ich často nevidí celý život.

Tu by som však chcel zdôrazniť, že umelá inteligencia vám odpovedá na takej úrovni, ako kladiete otázky. Nie je pre nevzdelaných ľudí. Čím je lekár vzdelanejší, tým väčší úžitok z toho môže mať.

No a AI využívam aj vo vede. Práve píšem posudok na jeden článok do odborného časopisu, pričom nemusím hodiny hľadať zdroje na internete. Veľmi to urýchlilo túto časť vedeckej práce.

Tretia výhoda umelej inteligencie sa priamo odráža v diagnostike a liečbe pacientov. Niektoré veci už AI robí lepšie ako ľudia. Poviem príklad: radiológ vidí za život niekoľko tisícok, maximálne desiatok tisíc MRI. Ale do programov umelej inteligencie ich môžete nahádzať milióny. Takže  to výrazne zlepší diagnostiku, a tým aj liečbu mnohých ochorení.

Vy ste počas života dostali extrémne množstvo rôznych významných ocenení. Ešte ich vôbec vnímate?

Samozrejme, že to vnímam, lebo ako väčšina ľudí, aj ja som do určitej miery samoľúby. A možno práve preto, že veda nie je až taká ocenená, je to aj akési zviditeľnenie nielen vedy, ale osôb vedcov. Ocenenie práce je vždy dobré. Ale nie je to môj primárny cieľ. Na vede je pekné to, že priťahuje ľudí, ktorí v sebe majú prirodzenú zvedavosť skúmať prírodu alebo spoločnosť. No a toto, chvalabohu, vo mne pretrváva až dodnes. Vidím, že niektorých kolegov po päťdesiatke to opúšťa a naháňajú akademické pozície. Mňa to nikdy nelákalo, ale tým nechcem povedať, že manažment akademického života nie je dôležitý.

Autor videa: ICCK