Ľubovniansky skanzen láka na expozície o Lazoríkovi a drotároch

V Múzeu ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa pred časom sprístupnili zrevitalizovaný objekt, ktorým je drevenica z Kamienky. Návštevníkom ponúka možnosť nahliadnuť do života drotárov, ktorými bola v minulosti táto rusínska obec povestná. Skanzen však aktuálne sprístupňuje ďalšiu novinku. Je ňou nová stála expozícia venovaná Jánovi Lazoríkovi, ktorej súčasťou je tiež replika jeho povestného trabanta.

Ľubovnianske múzeum otvorilo vo svojom skanzene pod hradom zrevitalizovaný zrubový dom. Pochádza z Kamienky, ktorý v roku 1934 postavili dvaja tesári a aktuálne predstavuje expozíciu s názvom Dritare odchoďat. Múzeum má v týchto dňoch (16.8.) pre turistov pripravenú ďalšiu atraktívnu novinku. Ide o stálu expozíciu Lazorikuf funduš, ktorú návštevníci nájdu v Stodole z Ruskej Vole. Otvára sa v piatok 16. augusta o šestnástej hodine popoludní.

Zrevitalizovaný objekt ľubovnianskeho skanzenu – drevenica z Kamienky, patril ešte v 30. rokoch 20. storočia drotárovi a chovateľovi obecných býkov Antonovi Kurcinovi. Expozícia preto odhaľuje práve život drotárov zo Spiša. Z typologického hľadiska ide o jednotraktový dom, ktorého obytná a hospodárska časť sú pod jednou strechou. Obytnú tvorí izba a pitvor a do hospodárskej patrí maštaľ, podšopa a stodola.

Konkrétne v časti prednej izby objektu sa nachádza expozícia zobrazujúca rodinný obrad súvisiaci s odchodom človeka. Vo vstupnom pitvore naň nadväzuje už priamo expozícia drotárstva, a to v jeho tradičnej vandrovnej podobe zaniknutého remesla, súvisiaceho s odchodom mužov z chudobného domova do zahraničia. Tvoria ju odevné a interiérové súčasti danej doby.

Čo sa týka stálej expozície Lazorikuf funduš, umiestnená je v areáli kamenno-drevenej hospodárskej stavby, v stodole z Ruskej Vole, ktorú postavil jej majiteľ Juraj Borčák v roku 1945. V jej ľavej časti sa  nachádza výstava Tesársky um a symbol života s prezentáciou trámov, presnejšie práce tesárskych majstrov z horného Spiša. V stredovom bojisku stodoly je zas situovaná  replika trabanta, ktorý Ján Lazorík používal pri jeho výskumno-zberateľskej terénnej práci.

V skanzene Ľubovnianskeho múzea, ktorý bol sprístupnený pred takmer 40 rokmi, sa nachádzajú rôznorodé stavby od kováčskej dielne z Torysy, cez drotárske obydlie s veľkonočnou situáciou z Veľkého Lipníka, po gréckokatolícku drevenú cerkov z Matysovej. Sú tu aj goralské zrubové stavby z Veľkej Lesnej a spišské hospodárske stavby, ako aj sýpka z Hromoša. Predstavujú funkčnú a kultúrnu rozmanitosť regiónov Prešovského kraja. Celkovo ide o vyše 30 obytných a hospodárskych stavieb.