Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

,,Nepozeraj sa tak na mňa.“

Z myšlienok ho vytrhol jej slabý hlas, ktorý takmer nespoznával. Kam sa vytratila tá sarkastická provokatérka? Kam vyprchala jej energia a oheň, ktorý tak dôverne poznal?

,,Ako sa na teba pozerám?“ odpovedal jej zvedavo.

,,Akoby som bola mŕtva.“ Venovala mu slabý úsmev a unavene zatvorila oči, ktoré už neboli nebesky modré, ale chytali sivastý nádych.

,,Takmer si bola,“ pokrčil plecami a chytil ju za ruku, na ktorej mala opäť namotaný svoj ruženec.

Už nikdy nedovolí, aby si ho dala dole. Nikdy! Aj keby jej ho mal k telu prilepiť sekundovým lepidlom.

,,Ale nie som mŕtva. Hoci radšej by som bola. Bolí ma celý človek.“ Z boku jej vystreľovala ohromujúca bolesť a hlava, v ktorej ju hádam boleli aj myšlienky, jej bránila triezvo uvažovať.

,,Nemala si to robiť. Toto mal byť spoločný boj, dobre to vieš. Šla si ako krava na porážku.“ Najradšej by bol na ňu nakričal, ale nič by to nezmenilo.

,,Zaujímavé prirovnanie,“ uškrnula sa. ,,Musela som to spraviť a našťastie sa to podarilo.“ Sťažka sa nadýchla a bolestivo zvraštila tvár. ,,Démon je preč a my sme opäť voľní.“

,,Nechce sa mi veriť, že by to šlo takto ľahko.“ Zamračil sa, pustil jej ruku, vstal a prešiel k pootvorenému oknu. Bolo ráno a konečne vyšlo slnko.

REKLAMA

,,No…“ keď si predstavila, ako ju démon doriadil, tak celkom ľahko to asi nešlo. ,,Nebolo to med lízať.“

,,Vieš dobre, ako som to myslel,“ prevrátil očami, ale nespustil zrak z výhľadu, ktorý mu okno poskytlo. Modrú nebeskú oblohu nevidel už poriadne dlho, ani nečakal, že mu bude chýbať. Možno znak, že vychádza slnko po búrke, naozaj svedčí o Gabrielinom úspechu. A tiež jej záhube… skrútilo mu žalúdok.

,,A čo Lesia? Vidí niečo?“ Gabriela ho sledovala pohľadom a cítila, že sa jej chce opäť spať. ,,Musí predsa niečo vidieť.“

,,Videla teba, videla mňa… videla, čo sa ti stalo…“ smutne si povzdychol a otočil sa k nej, ,,… a ja som to videl tiež.“

,,Čo si videl?“ Gabriela sa okamžite vystrašila a pozrela sa na dvere, ktoré sa potichu otvorili. Objavila sa v nich Lesia, takže sa už odpovede nedočkala. Viktor sa bez slova otočil späť k oknu a viac nepovedal ani slovo.

,,Ako sa cítiš?“ Lesia si k nej prisadla a nemohla si nevšimnúť biele pramene vlasov, ktoré sa jej prelínali s tými svetlými. Chytila Gabrielu za ruku a s obavou je povedala: ,,Máš veľmi slabú auru… a tvoja životná sila…“

,,Ja viem,“ umlčala ju Gabriela pokojným hlasom. ,,Nemusíš pokračovať, Lesia, viem, čo ma čaká a som s tým zmierená.“ Pokúsila sa o úsmev a pohľadom dodávala vystrašenému médiu odvahu. ,,Bola som s tým zmierená už dávno.“

,,Ale prečo si sa rozhodla obetovať? Veď Ellinor…“

,,Presne tak, Ellinor obetovala svoju životnú silu, aby zastavila démona. Aby zastavila krviprelievanie a pojedanie duší. To ona mi povedala, čo mám robiť. Nechala mi odkaz a ja som v tom iba pokračovala.“ Konečne im to vysvetlila.

,,Iba Nefilim sa podarí zahnať démona. To bol môj osud.“

,,To nie je tak celkom pravda,“ opatrne priznala Lesia. ,,Videla som tvoj osud a toto bola iba jedna z možností.“

,,Čo tým myslíš  jedna z možností, Lesia? Vieš čo ma čaká?“ Gabriela sa pokúsila posadiť, no bola príliš slabá a zvalila sa späť do vankúšov.

,,Vedela som, no teraz… teraz je tvoja budúcnosť zahalená temným súknom a ja… už ju nevidím,“ smutne hlesla a úkosom pozrela na Viktora. No ten naďalej stál pri okne chrbtom k nim.

,,Nevidíš? A vaša budúcnosť? Tak čo vlastne vidíš?!“

,,Momentálne nič,“ neochotne priznala.

,,Vidíš ešte démona?“ Bála sa odpovede.

,,Nie. Nikde necítim jeho prítomnosť.“ Pokrčila plecami a opäť pozrela na Viktora. ,,Je to zvláštne, ale akoby moje schopnosti niečo blokovalo.“

,,Možno si len vyčerpaná, rovnako ako ja. Ty si o svoju silu určite neprišla,“ upokojovala ju Gabriela a povzbudzujúco sa na ňu usmiala, hoci ju veľmi znepokojovalo, že Lesia nič nevidí ani necíti, no po tom šoku, čo zrejme utrpela, sa veru niet čomu čudovať.

Lesia bola zo vzniknutej situácie celkovo zmätená. Videla, že Gabriela démona porazila, no zaplatila za to priveľa. Obetovala svoj život a svoju slobodu pre lásku a pokoj. Koľko času jej však naozaj ostáva je zahalené rúškom tajomstva. Prídu si aj po ňu Mavky, keď ju opustí všetka životná sila? Stane sa aj ona jednou z nich?

A čo prepojenie medzi ňou a Viktorom? Bolo predsa od začiatku dané. Privolávač a Nefilim sa musia spojiť. Videla ich budúcnosť. Videla to čisté a krásne, čo z toho spojenia vzniklo. A práve to im malo naveky zabezpečiť mier a ochranu.

Avšak teraz je všetko, zdá sa, úplne inak. Lesiine schopnosti boli oslabené a ona viac nebola schopná vidieť, čo ich čaká. Je to naozaj smrť? Alebo je ešte nádej na pokoj a lásku? Alebo zvíťazí večné zatratenie? Je teraz, keď už démona niet, naozaj koniec?