Medzinárodný organový festival Ivana Sokola (MOFIS) vstúpi do svojho 53. ročníka. Vo festivalovom kalendári svieti medzi 11. a 27. septembrom dvanásť podujatí, ktorých hlavným aktérom je kráľovský nástroj s unikátnou „organovou DNA“. Na svete nenájdete dva identické organy, tak ako nestretnete dvoch navlas rovnakých ľudí. Preto sa oplatí počas MOFISU-u vycestovať do dejísk festivalu za hudbou, ale i za jedinečnosťou každého nástroja. Aj o tom je rozhovor s manažérom a dramaturgom MOFIS-u Štefanom IĽAŠOM zo Štátnej filharmónie Košice (ŠFK), ktorá je hlavným organizátorom festivalu.
Vlani sa MOFIS niesol v znamení improvizácie. Vidíte aj leitmotív 53. ročníka?
Tento rok rôzne čiastočky spolu vytvoria mozaiku MOFIS-u. Či už je to Organová akadémia, inovatívny projekt Franza Danksagmüllera v Košiciach a v Gelnici alebo koncert v Dome umenia pri príležitosti nedožitého 80. výročia narodenia Jozefa Podprockého s orchestrom ŠFK a dvomi sólistami, čo je tiež nezvyčajná udalosť. Dva koncerty patria stému výročiu úmrtia Pucciniho, lektorský koncert Balázsa Szabóa zasa dvojstému výročiu Brucknerovho narodenia. Pokračujeme v uvádzaní kompletného diela J. S. Bacha.
Organová akadémia v Kežmarku je premiérovým formátom MOFIS-u. Ako vznikol?
Predchádzajúce dva ročníky sme si vyskúšali, aké je to organizovať jednodňový workshop pre študentov a po veľmi dobrej minuloročnej spolupráci s Balázsom Szabóom prišiel nápad zorganizovať viacdňovú akadémiu, aby sme mohli so špecifickými témami pracovať intenzívnejšie. Nosnou témou Organovej akadémie je nemecká romantická organová tvorba. K tejto širokej palete sú k dispozícii dva nástroje, jeden v Novom evanjelickom kostole z roku 1894 a ďalší v Bazilike sv. Kríža z roku 1926, oba značky Rieger.

Cieľom MOFIS-u je ukazovať rozličné podoby organu. Čo všetko to znamená?

















Pridajte komentár