Andrea BercikCieľom inscenácie Drana od P. Bielickej je hovoriť o téme inakosti v kontexte potreby prijatia. Dievčatko Ana má oboch rodičov kaderníkov, no vlasy ako drôty. Ako sa jej najbližší vysporiadajú so sklamaním?
Cítiť sa bezpečne a niekam patriť sú základné ľudské potreby. Pokiaľ sa človeku v rannom detstve nedostane týchto pocitov od rodičov, jeho kvalita života klesá a postupne sa môžu prejaviť emočné problémy a problémy so správaním ako depresia, úzkosti, agresia či sebadeštrukčné sklony. Takýto človek má pocit, že nepatrí nikam.
Ana nie je len tak obyčajným dievčaťom. Jej rodičia sú vychýrení kaderníci a celé mesto má od nich fantastické účesy. A keď sa im má narodiť dcéra, nedokážu sa dočkať, ako sa jej budú hrať s vlasmi. Ale nedočkajú sa, Ane vlasy nerastú, Ane rastú drôty. Rodičia zápasia so sklamaním a prijatím ich dieťaťa takého aké je. Dokážu sa zbaviť snahy meniť ho?
Inscenácia je určená divákom od 5 rokov.
tlačová správa
Pridajte komentár