Slovenská premiéra výstavy Trón láka v týchto dňoch nielen Košičanov do Múzea Vojtecha Löfflera. Výstava fotografií grafického dizajnéra a oceňovaného módneho fotografa Pavla Surového, pôsobiaceho v Srbsku, vychádza z bohatstva ľudového odevu na Balkáne. Jeho práca je špecifickou re-interpretáciou ľudových krojov, ako nehmotného kultúrneho dedičstva.
Autor komponuje tradičné prvky, zobrazuje ich v originálnej perspektíve a špecifickým spôsobom dopĺňa tradičné, estetické modely. Jeho zameraním je spojenie tradície a duchovna. Výstava Trón predstavuje originálny a autentický pohľad – osobnú etnografickú sondu do balkánskeho ľudového odevu.
“Tešíme sa, že sa nám podarilo priniesť do Košíc a Starého Mesta nádhernú výstavu svetovo uznávaného grafického dizajnéra a módneho fotografa Pavla Surového, ktorá zobrazuje bohatstvo rozličností ľudového odevu, predstavuje originálny a autentický slovanský ľudový odev,” uviedol starosta Igor Petrovčik na FB profile MČ Košice – Staré Mesto.
Každá žena túži byť kráľovnou
Trón bol vždy symbolom moci. Názov výstavy odráža etnografickú skutočnosť, že archaické ľudové kroje v histórii čerpali inšpiráciu z kráľovských a šľachtických dvorov, a na druhej strane v regionálnej rôznorodosti odrážali korene a charakter kraja, kde vznikali. Tak ako to vidíme pri bohato zdobených svadobných partách na hlavách žien, ktoré sú interpretáciou kráľovskej koruny. Vo fotografiách Pavela Surového sa do popredia dostáva ženská krása a túžba ženy byť krásnou – teda kráľovnou na pomyselnom tróne.
V umeleckom prístupe autora vnímame ženskú krásu ako nadčasovú estetickú kategóriu. Ženská krása u neho nenesie prvky prvoplánového odhaľovania. Naopak ženu zahaľuje, lebo v jeho koncepte prvotná krása a tým aj ženská krása, podlieha skrývaniu. Túto tajomnosť vidíme zvlášť v ľudovom odeve, ktorý pod množstvom spodníc, čipiek, stúh, mašličiek a výšiviek ukrýva nedosiahnuteľný ideál krásy. Ľudový odev tak na jednej strane predstavuje svetskú túžbou po kráse, nesenú symbolicky dukátmi, perlami a korunami, na druhej strane, ten istý odev symbolizuje striedmosť, tradíciu, duchovnosť, relígiu až eschatológiu.
Výstava mala svetovú premiéru v Paríži, bola inštalovaná v Maribore v Slovinsku, v Budapešti v Maďarsku, v Uherskom Hradišti v Galérii Joža Uprky v Českej Republike, v Múzeu Republiky Srbskej v Baňa Lúke a niekoľkokrát v hlavnom meste Srbska – Belehrade.
V Košiciach si ju môžete pozrieť do 19. októbra 2024.
Pridajte komentár