Talentovaný 16-ročný keramikár Dávid má vlastné výstavy a tvoril aj pre prezidenta

Dávid Smolnický (16) sa od svojich desiatich rokov venuje keramike. Za ten čas absolvoval množstvo kurzov – aj v zahraničí, má vlastné výstavy a dokonca bol hosťom v relácii Inkognito. Pre mnohých môže byť inšpiráciou.

Ako si sa dostal ku keramike? Aké boli tvoje začiatky?
Už od malička som skúšal rôzne krúžky a hru na hudobné nástroje, ale žiaden z nich ma nebavil natoľko, aby som pri ňom ostal. Vždy ma bavilo vyrábať veci a ťahalo ma to k manuálnej práci. Takže keď som mal asi 10 rokov, vyskúšal som kurz keramiky pre začiatočníkov. Posledné tri roky sa jej však venujem oveľa intenzívnejšie. Dokonca sme pred dvomi rokmi kúpili aj pec na vypaľovanie keramiky, takže sa tomu venujem vždy, keď mám priestor.

Ako sa tvoja tvorba menila s dospievaním? Keramike sa venuješ už šesť rokov…
Keď som bol mladší, tvoril som čokoľvek, čo mi napadlo – väčšinou ozdoby a dekorácie, ktoré nemali veľké využitie. Pamätám si, že som vyrábal veľké množstvo malých tanierikov, ktoré slúžili ako podnosy na prstene a šperky. Vyrobil som ich však toľko, že ich doteraz nemám komu darovať. (Smiech.) Postupne som sa začal zameriavať na úžitkové predmety, pretože dekorácie sú dnes dostupné takmer všade. Momentálne sa sústredím na výrobu pohárov a misiek. Páči sa mi, keď sa moje výrobky dajú aj prakticky využiť. S dospievaním a absolvovaním ďalších kurzov mám vyššie nároky na seba aj svoju tvorbu. Napríklad nedokonalosti – tie mi veľmi prekážajú. Všetko musí byť súmerné, hladké a bez škrabancov.

REKLAMA

Robíš si návrhy, alebo pracuješ spontánne? Čo ťa inšpiruje a čo všetko tvoríš?
Niekedy si robím návrhy, inokedy pracujem úplne spontánne – záleží na tom, čo vyrábam. Keď som napríklad nedávno chcel vyrábať náušnice, musel som popremýšľať nad dizajnom a zabezpečiť si potrebné komponenty, ako napríklad napichovacie špendlíky. Inšpiruje ma najmä príroda a okolie. Väčšina mojej tvorby má práve prírodnú tematiku – veď aj keramika (z hliny) je jej súčasťou. K tvorbe šperkov ma inšpirovala napríklad dovolenka v Rumunsku. Musím však mať špeciálnu náladu na modelovanie, pretože s tým prichádza aj veľa neporiadku. (Smiech.) Snažím sa toho teda vyrobiť čo najviac, keď už začnem. Keď som šťastný, práca mi ide rýchlejšie. Momentálne sa najviac venujem výrobe pohárov, misiek a šperkov. Vyrábam dva druhy keramiky – úžitkovú a raku keramiku.

Máš nejakú značku alebo podpis, podľa ktorého ľudia spoznajú tvoje diela?
Najväčší rozdiel medzi mojou tvorbou a tvorbou iných je vo využívaní glazúry. Väčšinou sa používa obyčajná farebná glazúra, no ja používam efektnú glazúru, ktorá nie je ešte taká bežná. Nachádza sa na väčšine mojich diel. Dôležité je pre mňa dosiahnuť dokonalosť, som celkom perfekcionista. Určite však nechcem, aby moje diela pôsobili, akoby prešli pásovou výrobou. Vkladám do nich veľkú časť svojej energie, inšpirácie a kúsok seba.

Aké máš ďalšie plány?
Začínam akreditovaný kurz, po ktorom sa už budem môcť oficiálne nazývať keramikárom. (Smiech.) Zatiaľ plánujem keramiku ako hobby, ale nevylučujem, že by som svoje výrobky začal predávať. Myslím si však, že potrebujem ešte pár skúseností navyše. V každom prípade chcem v keramike pokračovať a venovať sa jej intenzívne aj v budúcnosti.

Na čo si hrdý?
Najviac som hrdý na svoj posun. Vidím, ako sa moja tvorba zdokonaľuje. Som hrdý na množstvo kurzov, výstav a dokonca aj na skúsenosť z relácie Inkognito. Za veľa z toho vďačím svojej mame. Napríklad o Inkognite som ani nevedel – jednoducho mi povedala, že ma vybrali na natáčanie v Bratislave. (Smiech.) Doteraz si pamätám, aký som bol v strese – svetlá, 8 veľkých kamier a asi 150 tlieskajúcich ľudí.

Viem, že si dostal aj zaujímavú ponuku…
Áno, dostal som ponuku od pána, ktorý mal u nás v škole prednášku o správnej etikete. Spolupracuje s popradskou nemocnicou, ktorá chcela k 50. výročiu pripraviť darčeky pre prezidenta, predsedu vlády a ministrov. Mali nejaké požiadavky, ktoré som im spočiatku nevedel splniť, ale nakoniec sme sa dohodli a vyrobil som pre nich 5 pohárov. Bola to pre mňa veľká pocta a skúsenosť, že si vybrali práve mňa, keďže na východnom Slovensku je veľmi veľa mladých talentovaných umelcov.

Čo by si poradil ostatným mladým umelcom, svojim rovesníkom?
Venujte sa tomu, čo vás naozaj baví, a oprite sa do toho naplno. Nájdite si na to čas, možno budete musieť vynechať niektoré aktivity, ako večerné stretnutia s kamarátmi. Investujte radšej do kurzov, ak máte možnosť, skúšajte aj kurzy v zahraničí. Určite sa nájde niekto, kto vašu snahu ocení. Nechajte sa inšpirovať a tvorte – umenie nemá hranice. Za tých 6 rokov, počas ktorých sa venujem keramike, na sebe vidím veľký pokrok. Je to motivácia, ktorá ma posúva vpred.