Talentovaný komiksový tvorca z Košíc. Martina Laškodyho vylúčili zo školy kvôli kresbám

Martin Laškody žije svetom komiksu. Tento 35-ročný Košičan vyštudoval Školu umeleckého priemyslu, pracuje v hernej developerskej spoločnosti Games Farm a sníva o tom, že raz bude viesť firmu na výrobu komiksov. Svojej vášni venuje množstvo času a neustále napreduje. Najlepšie sa cíti v pozícii, keď si príbehy aj sám vymýšľa a následne ich „dáva“ na papier.

Kedy si si vlastne uvedomil, že kreslenie komiksov je niečo, v čom by si sa mohol realizovať?

Pracoval som v Anglicku, ale tá práca ma veľmi nebavila. Chcel som prísť na to, čo by mohlo byť mojím vysnívaným zamestnaním. Vždy som rád kreslil a maľoval obrazy, ale netušil som, ako to využiť. Na YouTube som raz narazil na videá, kde Jim Lee, Rob Liefeld a Todd McFarlane kreslia to, čo im Stan Lee zadal. Vtedy bolo rozhodnuté.

Pamätáš si na svoje prvé obrázky? Aké boli?

Spomínam si, že v škôlke som rád kreslil kostry a gorily. Keď som však začal chodiť na cirkevnú základnú školu, bol to problém. Myslím, že ma kvôli tomu riaditeľka vyhlásila dokonca za satanistu, a tak ma rodičia presunuli do inej školy. Na výtvarnej výchove sa mi ale darilo. Nedávno som dokonca našiel svoj zošit z prvého ročníka. Už vtedy som používal perspektívne skratky a kreslil celkom presné proporcie. Zatiaľ čo spolužiaci kreslili usmievavé slniečka a domčeky, ja som kreslil scény z popráv z koncentračných táborov. Úbohé učiteľky netušili, že príbehy, ktoré nám rozprávali, niekto nakreslí.

REKLAMA

REKLAMA

Predpokladám, že už ako dieťa si aj čítal rôzne komiksy. Na ktorých si „fičal“ najviac?

Veľa ich nebolo. Poznal som koncept komiksu z novinových stripov a videl som spolužiakov, ako do školy nosia Káčera Donalda. Prvý komiks, ktorý ma však zaujal, bol Komiks Mix so sudcom Dreddom na obálke. Mám ho dodnes. Boli to čiernobiele komiksy, ktoré som si vtedy sám vyfarboval.

A čo dnes? Si vášnivým milovníkom nejakých konkrétnych komiksových titulov?

Samozrejme. Mám rád európske tituly, najmä temnú fantasy zo stredoveku, ako je Slaine. Z japonskej mangy ma oslovil Berserk. Z amerických superhrdinov toho čítam menej, pretože koncept superhrdinu, ktorý sa odplíži z miesta činu, prezlečie sa do „špeciálneho pyžama“ a potom sa vráti bojovať, je viac pre mladšiu generáciu. No niektoré príbehy sú prekvapivo dobré. Stále si rád prečítam komiksy Batman, Venom alebo Spawn.

Akých autorov komiksu máš najradšej?

Sledujem predovšetkým umelcov, ktorí na knihe pracujú. Ak majú pekný výtvarný prejav a majstrovsky vedú storytelling, viem, že kniha bude stáť za to. Medzi mojich obľúbencov patria Greg Capullo, Jim Lee, Ryan Stegman, Kentaro Miura. Sledujem aj slovenskú a českú komiksovú scénu – stále sa máme čo učiť. (Úsmev.)

Vymýšľaš si sám aj príbehy, alebo Ti viac vyhovuje ilustrovať niečo, čo už napísal niekto iný?

Vyskúšal som oboje. Spolupráca s autorom má tú výhodu, že nestrácam čas premýšľaním, čo kresliť. Na druhej strane si lámem hlavu s tým, ako to sakra nakresliť. Momentálne uprednostňujem písanie vlastných príbehov, pretože si ich môžem prispôsobiť podľa toho, čo chcem kresliť. Napríklad pri tvorbe Dereka som si mohol dovoliť všetko – vlkolaka, polonahé sexy ženy, scénu v pekle či dokonca v Dóme svätej Alžbety. (Úsmev.)

Akých hrdinov kreslíš najradšej? Máš svojho favorita?

Kreslím svojich vlastných hrdinov, a to odjakživa. Už ako malý som sa nechal inšpirovať animákmi ako Spiderman alebo Power Rangers. Ale na preliezkach som si vymýšľal vlastných hrdinov, hral som sa ich príbehy a pred večerou ich zachytával na papier. Dá sa povedať, že to boli moje prvotné pokusy o kreslenie komiksov, hoci išlo skôr o koncepty a storyboardy.

Čo je pre teba najnáročnejšie? Resp. čo si musíš najviac cibriť, aby si bol s výsledkom spokojný?

Najnáročnejšie sú thumbnaily. Ide o rýchlu skicu, ktorá zachytáva, čo chcem kresliť. Ak už prvých pár ťahov vyzerá dynamicky a dobre, viem, že zvyšok kresby pôjde ako po masle. Väčšinou si však tú „spokojnosť“ musím vydrieť. Ako komiksový tvorca pracujúci v určitom tempe nemôžem byť perfekcionista. Ak je strana hotová, ale vidíte na nej veci, ktoré by mohli byť ináč, povedzte si: ´Ďalšia strana bude lepšia.´ Musíme robiť kroky vpred.

Čo doposiaľ v rámci komiksovej tvorby považuješ za svoj najväčší úspech?

Môj najväčší úspech je dokončenie stostranového autorského príbehu Derek. Málokto sa môže pochváliť niečím podobným, a to aj medzi profesionálmi.

Na čom aktuálne pracuješ?

Teraz som si to na seba ušil, pretože ten stostranový príbeh rozširujem o ďalších približne sto strán. Takže nakoniec opäť nie je dokončený. Prídavok bude na začiatku knihy, takže sa to zatiaľ nedá serializovať.

Pokračovanie na str. 2.