Aký je tvoj komiksový sen?
Mojím snom je viesť malú firmu na tvorbu komiksov. Podobne ako v Japonsku. Páči sa mi ich systém: hlavný mangaka-san sa poradí s vydavateľmi o pokračovaní príbehu, má týždeň na naplánovanie kompozície každej strany a posledný deň príde tím pomocníkov, ktorí nakreslia celú knihu. Fascinujúce.
Keď sa pozrieš na komiksy niekoho iného, si kritický? Na čo sa predovšetkým sústredíš?
Som dosť kritický. Aj keď je umelec talentovaný a kresba vyzerá dobre, často robí chyby v storytellingu. Stáva sa, že nie je jasné, v akom poradí nasledujú panely, alebo z kresieb nie je zrejmé, čo sa tam deje. Niekedy sa kreslia panely, ktoré sú zbytočné, napríklad dve takmer identické scény len trochu z iného uhla. Prečo neurobiť jednu väčšiu? Iní zase trpia tzv. syndrómom rozprávajúcich hláv, kde je panel za panelom len hlava s textovou bublinou. Dá sa to urobiť zaujímavejšie: širší záber, detaily, gestikulácia, hra s kamerou… Ale týmito chybami si musel prejsť každý. Ja tiež.
Venuješ sa aj inej kresbe či maľbe?
Občas mám obdobia, keď chcem robiť niečo iné – animácie, 3D modely alebo koncepty. Sú to pravidelné vlny motivácie, ktoré však rýchlo pominú, a nakoniec sa vždy vrátim ku komiksu.
