50+ umeleckých projektov v dvoch mestách, na ktorých sa podieľalo cez 200 umelcov, dizajnérov, performerov & kóderov z 9 krajín. Nespite ~ zažite! Obľúbený festival súčasného umenia Biela noc ponúkne už svoj 16. ročník. V Košiciach sa bude konať od od 10. do 12. októbra.
Okrem tradičných umeleckých zážitkov zo sôch, fotografií či filmového umenia nebude chýbať ani hudba, tanec, mapping, svetelné inštalácie či diela vytvárané s pomocou AI.
Programová riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková uviedla:
„Bielu noc tento rok vnímame predovšetkým ako záblesk pozitívnej energie – ako pozvánku vyjsť do ulíc, stretnúť sa a prekročiť hranice vlastných bublín. Diela sú rozmanité, vizuálne silné aj hravé, zapájajú divákov, no mnohé zrkadlia aj problémy dneška a výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme. Chceme ukázať, že aj v napätých časoch je možné vytvoriť priestor, kde sa prirodzene stretávajú rôzne komunity, príbehy a názory – s rešpektom a otvorenou mysľou.”
Pozrite si program v Košiciach (32 diel):
- Erik Sikora – Dlhý nos – Hlavné námestie

Dlhý nos, od Pinocchia až po jeho československú mutáciu z filmu Traja veteráni z roku 1984. Natočený podľa Werichovej rozprávky, animovaný legendárnym výtvarníkom Janom Švankmajerom. A teraz nový Dlhý nos od Džumelca, ako dvadsaťmetrová socha. Ako pomník boostnutému klamstvu. To sa nosí po celej planéte. Staré ako ľudstvo, čerstvučké ako najnovší výtrol. Na konci nosa však nie je nositeľ, ale lož prameniaca sama zo seba. Veľkolepá prenosná socha lží, prítulných a mäkkučkých ako gaučík. Nos, čo sa ponosuje.
Erik Sikora (SK) je vizuálny umelec. Vyjadruje sa väčšinou videom a živými performatívnymi prednáškami, prípadne pesničkami ako Džumelec. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a doktorát absolvoval na Fakulte umení v Košiciach, kde momentálne pedagogicky pôsobí. Dlhý nos, ktorý pripravil v spolupráci so študentstvom, je pre neho ochutnávkou monumentálneho sochárskeho života.
1. Nina A. Šošková – Hlavne sa usmievaj! – Kulturpark – Galéria Alfa

Kto má právo usmievať sa a kto úsmev len predstiera? Slovenská autorka Nina A. Šošková si kladie otázku, ako používať humor, iróniu a vizuálnu kultúru internetu na dekódovanie každodennej emocionality v dobe permanentnej krízy – klimatickej, politickej, urbanistickej. Výstavný priestor jej slúži ako scéna, kde sa úsmev a popkultúrne referencie stávajú nástrojom kritiky i obrany, pričom vytvárajú vizuálny jazyk, ktorý je rovnako sentimentálny ako subverzívny: digitálne smajlíky stretávajú vážne knihy, TikTok paródie narúšajú muzeálnu vážnosť. Inštalácia skúma, ako sa symbol úsmevu (od emodži po reklamný plagát) stal univerzálnym znakom poslušnosti, popkultúrnej masky aj kultúrneho zneužitia. Je zároveň výzvou k autenticite a k preskúmaniu vlastných emocionálnych reakcií v dobe, kedy sa zdá, že „hlavne sa usmievaj” je nielen rada, ale aj tichý príkaz. Objekty sú ručne vytvorené z pravej slovenskej vlny.
Nina A. Šošková (SK) je výtvarníčka, sochárka, zakladateľka o.z. „vytvorené na Slovensku“ a značky contemporary_suvenir. Je autorkou a organizátorkou medzinárodného public art festivalu MEDZICENTRUM (2010−2018) a „outdoor gallery“ (galéria vo verejnom priestore), ako aj autorkou cyklu prezentácií Umenie pre verejný priestor (2015−2022) v Kunsthalle Bratislava a v DOT. gallery Bratislava. Vydala tiež viacero odborných katalógov z oblasti public art a produktového dizajnu; navrhuje sochárske objekty, hračko-sochy, porcelánové vázy či šperky. Pochádza zo Žiliny, žije a tvorí v Bratislave, aktívne vystavuje doma aj v zahraničí.
2. Viliam Slaminka – Kobra Viazanková – Naja Ligare – Dolná brána

Poznáte kobru viazankovú? Slovenský vizuálny umelec, ilustrátor a pedagóg Viliam Slaminka ju opisuje ako celosvetovo rozšírený druh, ktorý objavili v Číne okolo roku 220 pr. n. l. Po mnohých anatomických premenách dnes dorastá do dĺžky 145 až 150 cm a pýši sa nespočetnými variáciami: od jednofarebných cez pruhované, vzorované, s ornamentmi, symbolmi či obrazcami, ktorými púta pozornosť a zároveň odkazuje na svoje postavenie či klanovú príslušnosť. Všetky kobry viazankové sa vyznačujú spoločnou črtou – radi sa motajú okolo ľudských hrdiel, telom priliehajú k hrudi a hlavou ako šípka smerujú k rozkroku, pričom uprednostňujú predovšetkým mužských jedincov. Niektoré druhy, najmä tie jednofarebné, napr. jasná červená, navyše obľubujú dominantné a autoritatívne typy. Nech už majú kobry akékoľvek sfarbenie či vzory, svojou prítomnosťou sa snažia budiť dojem elegancie, dôstojnosti a dôveryhodnosti – hoci nositeľ krku, ktorého si vyberú, môže byť aj opakom týchto vlastností. Inštalácia je vytvorená z darovaných, požičaných či inak recyklovaných kravát.























Pridajte komentár