50+ umeleckých projektov v dvoch mestách, na ktorých sa podieľalo cez 200 umelcov, dizajnérov, performerov & kóderov z 9 krajín. Nespite ~ zažite! Obľúbený festival súčasného umenia Biela noc ponúkne už svoj 16. ročník. V Košiciach sa bude konať od od 10. do 12. októbra.
Okrem tradičných umeleckých zážitkov zo sôch, fotografií či filmového umenia nebude chýbať ani hudba, tanec, mapping, svetelné inštalácie či diela vytvárané s pomocou AI.
Programová riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková uviedla:
„Bielu noc tento rok vnímame predovšetkým ako záblesk pozitívnej energie – ako pozvánku vyjsť do ulíc, stretnúť sa a prekročiť hranice vlastných bublín. Diela sú rozmanité, vizuálne silné aj hravé, zapájajú divákov, no mnohé zrkadlia aj problémy dneška a výzvy, ktorým ako spoločnosť čelíme. Chceme ukázať, že aj v napätých časoch je možné vytvoriť priestor, kde sa prirodzene stretávajú rôzne komunity, príbehy a názory – s rešpektom a otvorenou mysľou.”
Pozrite si program v Košiciach (32 diel):
- Erik Sikora – Dlhý nos – Hlavné námestie
Dlhý nos, od Pinocchia až po jeho československú mutáciu z filmu Traja veteráni z roku 1984. Natočený podľa Werichovej rozprávky, animovaný legendárnym výtvarníkom Janom Švankmajerom. A teraz nový Dlhý nos od Džumelca, ako dvadsaťmetrová socha. Ako pomník boostnutému klamstvu. To sa nosí po celej planéte. Staré ako ľudstvo, čerstvučké ako najnovší výtrol. Na konci nosa však nie je nositeľ, ale lož prameniaca sama zo seba. Veľkolepá prenosná socha lží, prítulných a mäkkučkých ako gaučík. Nos, čo sa ponosuje.
Erik Sikora (SK) je vizuálny umelec. Vyjadruje sa väčšinou videom a živými performatívnymi prednáškami, prípadne pesničkami ako Džumelec. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a doktorát absolvoval na Fakulte umení v Košiciach, kde momentálne pedagogicky pôsobí. Dlhý nos, ktorý pripravil v spolupráci so študentstvom, je pre neho ochutnávkou monumentálneho sochárskeho života.
1. Nina A. Šošková – Hlavne sa usmievaj! – Kulturpark – Galéria Alfa
Kto má právo usmievať sa a kto úsmev len predstiera? Slovenská autorka Nina A. Šošková si kladie otázku, ako používať humor, iróniu a vizuálnu kultúru internetu na dekódovanie každodennej emocionality v dobe permanentnej krízy – klimatickej, politickej, urbanistickej. Výstavný priestor jej slúži ako scéna, kde sa úsmev a popkultúrne referencie stávajú nástrojom kritiky i obrany, pričom vytvárajú vizuálny jazyk, ktorý je rovnako sentimentálny ako subverzívny: digitálne smajlíky stretávajú vážne knihy, TikTok paródie narúšajú muzeálnu vážnosť. Inštalácia skúma, ako sa symbol úsmevu (od emodži po reklamný plagát) stal univerzálnym znakom poslušnosti, popkultúrnej masky aj kultúrneho zneužitia. Je zároveň výzvou k autenticite a k preskúmaniu vlastných emocionálnych reakcií v dobe, kedy sa zdá, že „hlavne sa usmievaj” je nielen rada, ale aj tichý príkaz. Objekty sú ručne vytvorené z pravej slovenskej vlny.
Nina A. Šošková (SK) je výtvarníčka, sochárka, zakladateľka o.z. „vytvorené na Slovensku“ a značky contemporary_suvenir. Je autorkou a organizátorkou medzinárodného public art festivalu MEDZICENTRUM (2010−2018) a „outdoor gallery“ (galéria vo verejnom priestore), ako aj autorkou cyklu prezentácií Umenie pre verejný priestor (2015−2022) v Kunsthalle Bratislava a v DOT. gallery Bratislava. Vydala tiež viacero odborných katalógov z oblasti public art a produktového dizajnu; navrhuje sochárske objekty, hračko-sochy, porcelánové vázy či šperky. Pochádza zo Žiliny, žije a tvorí v Bratislave, aktívne vystavuje doma aj v zahraničí.
2. Viliam Slaminka – Kobra Viazanková – Naja Ligare – Dolná brána
Poznáte kobru viazankovú? Slovenský vizuálny umelec, ilustrátor a pedagóg Viliam Slaminka ju opisuje ako celosvetovo rozšírený druh, ktorý objavili v Číne okolo roku 220 pr. n. l. Po mnohých anatomických premenách dnes dorastá do dĺžky 145 až 150 cm a pýši sa nespočetnými variáciami: od jednofarebných cez pruhované, vzorované, s ornamentmi, symbolmi či obrazcami, ktorými púta pozornosť a zároveň odkazuje na svoje postavenie či klanovú príslušnosť. Všetky kobry viazankové sa vyznačujú spoločnou črtou – radi sa motajú okolo ľudských hrdiel, telom priliehajú k hrudi a hlavou ako šípka smerujú k rozkroku, pričom uprednostňujú predovšetkým mužských jedincov. Niektoré druhy, najmä tie jednofarebné, napr. jasná červená, navyše obľubujú dominantné a autoritatívne typy. Nech už majú kobry akékoľvek sfarbenie či vzory, svojou prítomnosťou sa snažia budiť dojem elegancie, dôstojnosti a dôveryhodnosti – hoci nositeľ krku, ktorého si vyberú, môže byť aj opakom týchto vlastností. Inštalácia je vytvorená z darovaných, požičaných či inak recyklovaných kravát.
Viliam Slaminka (SK) je vizuálny umelec, študoval maľbu a iné médiá na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Popri voľnej tvorbe sa zaoberá ilustráciou, komiksom a výukou. Jeho diela s humorom reflektujú spoločenské a rodové stereotypy. Navonok vážne témy spracúva s detskou hravosťou, prostredníctvom jednoduchého a zrozumiteľného jazyka, ktorý využíva množstvo popkultúrnych odkazov a významov. Súčasťou jeho tvorby je práca s divákmi, ktorých formou hry vťahuje do interaktívnych projektov.
3. Dániel Besnyő & Zoltán Czingáli – Urchin – kostolík z Kožuchoviec
Svetelný objekt Urchin je formálne inšpirovaný podmorským tvorom, ktorý na rozdiel od ľudí dokáže vnímať svetlo celým povrchom tela. Svetlocitlivé bunky v rúrkovitých nohách a ďalších telesných štruktúrach morských ježkov spoločne fungujú ako zložený zrakový orgán, ktorý im umožňuje vnímať okolie, reagovať na svetelné signály a orientovať sa v priestore. Ponorte sa do unikátneho sveta vodného tvora, ktorý vďaka fúzii prírodného námetu, vedeckých poznatkov a moderných technológií ozvláštni festivalové noci na brehu Dunaja. Dielo na Bielej noci zažijete vďaka podpore spoločnosti Slovnaft a Nadácie CEF v rámci projektu Dunajský fond.
Dániel Besnyő (HU) je maďarský vizuálny umelec, VJ a jeden zo zakladateľov Vj Centrum Budapest, prvého profesionálneho fóra svojho druhu v Maďarsku. Dlhodobo aktívne prispieva k rozvoju a popularizácii audiovizuálnej kultúry prostredníctvom rôznych projektov a iniciatív – od divadelných projekcií a architektonických mappingov až po inštalácie a organizovanie tematických VJ podujatí v rámci novomediálneho umenia. Zoltán Czingáli – Czingi (HU) patrí k najvýraznejším odborníkom na svetelné a LED technológie v Maďarsku. Už viac ako 2 desaťročia sa venuje tvorbe inovatívnych svetelných inštalácií, v ktorých sa snúbi technologická precíznosť s umeleckým videním. Medzi jeho najvýznamnejšie projekty patrí monumentálna laserová animácia premietaná na piliere diaľničného mosta Kőröshegy, či kompletný návrh, programovanie a inštalácia LED systému pre ETELE Cinema, realizované podľa vizuálnych návrhov Dániela Besnyő. Významné sú aj jeho laserové, svetelné a tieňové kompozície, monumentálny mapping či interaktívne inštalácie.
4. Marc Vilanova – Cascade – Synagóga na Zvonárskej ulici
Ponorte sa do svetelného vodopádu, ktorý transformuje zvuk na multisenzorický zážitok a narúša zmyslové paradigmy! Umelecké projekty Marca Vilanovy skúmajú prieniky medzi prírodou a technológioiu, videným a nevideným, pričom zviditeľňujú hranicu ľudského zmyslového vnímania. V Cascade pracuje s infrazvukovými frekvenciami, ktoré vydávajú vodopády – ľuďmi nepočuteľné, no pre mnohé vtáky významné ako jeden z „kompasov”, ktoré im pomáhajú počas migrácií. Rozvinutá ľudská činnosť a industrializácia však tvoria hlukové znečistenie, ktoré tento navigačný bod vtákom prehlušuje. Inštalácia využíva nahrávky z vodopádov, no použité reproduktory ich nízke frekvencie nedokážu vysielať – vibráciami však aktivujú optické vlákno, cez ktoré zvuk „padá” a tvorí svetelnú clonu, čím zvukové vlny divákom sprítomňujú „prekladom” do vizuálneho jazyka. Vibrácie tak môžeme vidieť, vnímať ich pokožkou, dotýkať sa ich. Komplexný zmyslový zážitok predstaví alternatívnu formu počúvania, čím nám dovolí precítiť medzidruhové prepojenie. Dielo cielene spochybňuje pozíciu ľudí ako „mierky všetkých vecí” a pripomína kritickú dôležitosť ochrany prírody a jej neraz neviditeľných prvkov.
Marc Vilanova (ES) je audiovizuálny umelec, ktorého tvorba vychádza z konceptu sochárstva v rozšírenom poli a čerpá z explorácie prienikov medzi umením, vedou, prírodou a technológiami. Vo svojich prácach sa snaží aktívne načúvať hlasom, ktoré v našom antropocentrickom chápaní sveta často prehliadame. Je preň typické vytváranie priestorov pre počúvanie a reflexiu, ktoré zdôrazňujú obmedzenia nášho zmyslového poznania a snažia sa o ich kreatívne rozšírenie. Žije a tvorí v Barcelone.
5. Dániel Besnyő LIGHTFORM – Chaos & Harmony – Kunsthalle
Viac ako 80 laserov radikálne vstúpi do atmosféry univerzitného átria a podmaní si ju 360-stupňovým svetelným „tancom”, pričom rozhohrá súboj medzi pocitovo chaotickou dynamikou pohybu a harmóniou čistých geometrických tvarov, v ktorých sa laserové lúče dočasne stretávajú. Svetlo laserov impozantného objektu je monochromatické a ich smer konštantný, čo ich tvorcom zaisťuje mimoriadnu presnosť a stabilitu v ovládaní. Dielo svojou monumentalitou a precíznosťou pripomína priemyselnú architektúru rafinérie Apollo aj historický odkaz 130 rokov ropného priemyslu na Slovensku. Príďte si po zážitok a oslávte s nami toto významné jubileum! Dielo na Bielej noci zažijete vďaka podpore spoločnosti Slovnaft a Nadácie CEF v rámci projektu Dunajský fond.
Dániel Besnyő (HU) je maďarský vizuálny umelec, VJ a jeden zo zakladateľov Vj Centrum Budapest, prvého profesionálneho fóra svojho druhu v Maďarsku. Dlhodobo aktívne prispieva k rozvoju a popularizácii audiovizuálnej kultúry prostredníctvom rôznych projektov a iniciatív – od divadelných projekcií a architektonických mappingov až po inštalácie a organizovanie tematických VJ podujatí v rámci novomediálneho umenia.
6. Martina Jarinová – Celestial Biodiversity – Visit Košice – Hlavná 59
Poetická inštalácia Martiny Jarinovej pozýva na kontemplatívnu prechádzku alternatívnym vesmírom. Autorka v ňom tvorí súhvezdia, no nepremieta do nich ľudské príbehy a mýty, ani v hviezdnych konšteláciách nehľadá stopy bohov či vyšších síl. Pracuje inak – pozoruje svet prírody, prevažne ohrozených alebo vyhynutých druhov zvierat, extrahuje ich vizuálne znaky a v tichej úcte ich prenáša na hviezdnu oblohu. Jej mapa však nie je nemenná – každé zo súhvezdí nesie dátový záznam o početnosti svojho druhu v období medzi rokmi 1950 a 2018. S plynutím času tak súhvezdia žiaria jasnejšie, ak ich druh rástol, a blednú, ak sa ich počet znižoval – niektoré do úplného zhasnutia. Číselné údaje sa týmto transformujú na osobný vizuálny a emocionálny zážitok, a pozývajú divákov zastať, pozorovať, premýšľať.
Pridajte komentár