Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný. To znamená, že nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov po dobu viac ako 180 dní. Každý dlžník má na výber z dvoch možností bankrotu – konkurz alebo splátkový kalendár. Oddlženie konkurzom by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. Tento spôsob sa však neraz využíva aj u dlžníkov v produktívnom veku s pravidelným a niekedy aj nadštandardným príjmom.
Konkurz by nemal byť priznaný každému žiadateľovi
Podľa štatistík až 97 % prípadov oddlženia konkurzom skončí s nulovým výťažkom pre veriteľov. Táto štatistika je o to alarmujúcejšia, že oddlženie prostredníctvom konkurzu, ako spôsobu zbavenia sa dlhov, veľmi často využívajú ľudia s pravidelným, dokonca aj nadštandardným príjmom. Inkasné spoločnosti, banky aj konkurzní správcovia sa tak stretávajú aj so zneužívaním oddlženia majetnými osobami. Tento inštitút by mal pritom primárne patriť predovšetkým ľuďom v reálnej hmotnej núdzi, či ťažkej životnej situácii.
„Keď niekto požiada o osobný bankrot, najprv by mal prebehnúť jeho osobný audit. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi. Dlžník by si zároveň nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlži, či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára. O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol. Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by mala byť priznaná len ľuďom, ktorí nedokážu uhradiť ani minimálnu časť svojich dlhov,“ hovorí prezident ASINS Martin Musil.
















Pridajte komentár