Ukrajinský národný zbor Karpaty a jeho zakladateľ Levko Dohovič oslávia jubileá slávnostným galakoncertom

Pred niekoľký dňami, 22. októbra 2025, uplynulo 40 rokov od chvíle, keď sa v Košiciach na svojej prvej skúške stretli amatérski speváci a odštartovali úspešnú činnosť Ukrajinského národného zboru KARPATY. Iniciátorom a zakladateľom zboru je umelecký vedúci a dirigent Levko Dohovič, ktorý na konci septembra tohto roka oslávil krásne životné jubileum, 90. narodeniny.

Zbor Karpaty aj jeho zakladateľ svoje jubileá oslávia spolu s ďalšími hosťami na slávnostnom galakoncerte 40 ROKOV S PIESŇOU, ktorý sa uskutoční v sobotu 22. novembra 2025 o 15:00 v košickom Dome umenia. Organizátorom koncertu je OZ KARPATY KOŠICE aj s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULTMINOR.

Okrem oslávenca bude v programe koncertu účinkovať aj Sláčikový orchester MUSICA IUVENALIS posilnený členmi Orchestra Opery Národného divadla Košice pod vedením umeleckého vedúceho a dirigenta Igora Dohoviča, ktorý so zborom spolupracuje takmer od jeho vzniku a mužská spevácka skupina POĽANA z Košíc pod vedením Jaroslava Dirgu. Osláviť jubileum košického speváckeho zboru prídu aj hostia z ukrajinského Užhorodu, Akademický komorný zbor CANTUS pod vedením Emila Sokača a Zaslúžilý akademický ZAKARPATSKÝ NÁRODNÝ ZBOR pod vedením Natalie Petij-Potapčuk. V programe sa predstavia aj manželia JÚLIA A MICHAL KENTOŠOVÍ z Košíc a rovnako dlhoroční spolupracovníci zboru, sólisti Opery Národného divadla Košice MYROSLAVA HAVRYLIUK, MARIÁN LUKÁČ A MAKSYM KUTSENKO. V programe zaznie výber skladieb z repertoáru zboru, duchovné piesne, ukrajinské aj slovenské ľudové a autorské piesne, ale aj časti z opery Semena Hulaka Artemovského ZÁPOROŽEC ZA DUNAJO“.

REKLAMA

REKLAMA

Na koncerte si jeho účastníci pripomenú aj Pamätný deň obetí hladomorov na Ukrajine, ktorý pripadá na štvrtú novembrovú sobotu a časť koncertu bude venovaná aj pamiatke všetkých obetí vojny na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko.

Zbor KARPATY je jediným ukrajinským zborom tohto zamerania na Slovensku. Okrem Levka Dohoviča s ním takmer nepretržite pracuje aj ďalší z jeho synov, zbormajster a korepetítor Svjatoslav Dohovič, v úlohe zbormajsteriek a korepetítoriek pôsobili v zbore aj Svitlana Martyňuk a Dáša Briškárová Karasová, v súčasnosti korepetítorka Opery Národního divadla Brno a zbormajsterka úspešného zboru Gaudeamus.

Počas 40 rokov činnosti uskutočnil zbor viac ako 500 koncertov a kratších vystúpení v desiatkach miest a obcí regiónu východného Slovenska, v Bratislave, ale aj za hranicami Slovenska – v Rakúsku, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Na Ukrajine a v Českej republike.

Svojou aktívnou činnosťou získal zbor KARPATY v mnohonárodnostných Košiciach prestížne miesto medzi súbormi ďalších národnostných menšín. V roku 2005, pri príležitosti 20 rokov činnosti zboru, udelilo Ministerstvo kultúry a turizmu Ukrajiny zboru titul „Ukrajinský národný amatérsky zbor“ za „zachovanie, popularizáciu, propagáciu ukrajinskej kultúry a umenia za hranicami…“. V roku 2002 získal zbor Cenu mesta Košice „Za dlhoročnú umeleckú činnosť, reprezentáciu mesta Košice doma aj za hranicami, za zachovanie hudobných tradícií Rusínov-Ukrajincov, za ekumenizmus a duchovné obohatenie občanov mesta“. Ministerstvo vnútra SR ocenilo zbor striebornou medailou „Za aktívny cezhraničnú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou“. V roku 2010 zbor získal najvyššie ocenenie Národného osvetového centra v Bratislave, „Medailu Daniela Licharda“, „Za dlhoročnú umeleckú činnosť a zachovanie kultúrnych výdobytkov Rusínov-Ukrajincov Slovenska“.

Umelecký vedúci a dirigent zboru Levko Dohovič, „dirigent z gulagu“, patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku. Narodil sa v Užhorode. Jeho otec, gréckokatolícky farár, ešte pred skončením druhej svetovej vojny utiekol pred prenasledovaním do Československa, v roku 1946 utiekla za otcom aj jeho staršia sestra a utiecť mal aj Levko, ale prechod cez hranicu sa mu nepodaril a tak ostal s mamou a dvoma mladšími sestrami na Zakarpatsku, už ovládanom Sovietskym zväzom. 

Ako štrnásťročný študent sa zapojil do protisovietského odboja. 2. februára 1950 ho uväznili a neskôr odsúdili za masovú agitáciu proti komunizmu a ZSSR ako člena antisovietskej organizácie a za zradu vlasti na 10 rokov v nápravno-výchovných táboroch a na 5 rokov odobrania občianskych práv. Prešiel celým radom väzníc a gulagov. Po ročnom kopaní tunela sa mu podarilo utiecť z tábora pre mladistvých v Archangeľskej oblasti na polostrove Konvejer, ale po niekoľkých dňoch ho chytil a za pokus o útek dostal ďalších 10 rokov. Dostal sa do tábora Rudnik v mestě Vorkuta, kde sa v roku 1953 aktívne zúčastnil štrajku politických väzňov. Ten bol krvavo potlačený, hlavní organizátori sa dostali pred súd a Levka Dohoviča odsúdili na smrť, ale vzhľadom k tomu, že ešte nemal 18 rokov, trest mu zmenili na ďalších 25 rokov väzenia, z toho 10 v táboroch z najprísnejším režimom.

Práve počas pobytu v gulagoch sa začala rodiť jeho celoživotná láska k hudbe a zborovému spevu. V marci tohto roka uplynulo 70 rokov od chvíle, keď prvýkrát v tábore v meste Čuna na Sibíri.

Po amnestii, ktorá prišla po smrti Stalina, sa mu 26. júla podarilo dostať na slobodu. Na jar 1957 poloilegálne vycestoval s mamou a sestrami za otcom do Československa. Skončil zdravotnú školu, pracoval ako zubný laborant a venoval sa aj hudbe. Ako zbormajster pomáhal obnoviť činnosť Ukrajinského speváckeho zboru v Prahe. Na V prvej polovici šesťdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil ako sólista a zbormajster vo vtedajšom Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore a neskôr bol metodikom Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich a vedúci klubu v Ruskom dome v Prešove, kde v rokoch 1965 až 1971 založil a viedol úspešný mládežnícky súbor Vesna. V tom čase založil aj ukrajinský zbor Lastivka v Košiciach. Počas komunistickej normalizácie po roku 1968 mu v roku 1971 zakázali umeleckú činnosť a prácu s mládežou a pätnásť rokov pracoval ako brigádnik na odbore výstavby. Až v roku 1985 mu opätovne povolili pracovať v oblasti ukrajinskej kultúry a tak mohol vzniknúť zbor Karpaty. Okrem umeleckej činnosti sa Levko Dohovič angažoval aj v ďalších oblastiach, bol spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom Zväzu skautov „PLAST“ ukrajinsko-rusínskej národnosti na Slovensku, ktorá v roku 1991 obnovila činnosť ukrajinského skautingu na Slovensku, v rokoch 1995 až 2005 bol prezidentom Európskeho kongresu Ukrajincov a členom predsedníctva Ukrajinskej svetovej koordinačnej rady.

Svoje životné osudy, najmä obdobie, ktoré strávil v sovietskych gulagoch, priblížil aj širokej verejnosti prostredníctvom svojej autobiografickej knihy s názvom „Kronika života politického väzňa č. 2A-424“.