Ukrajinský národný zbor Karpaty a jeho zakladateľ Levko Dohovič oslávia jubileá slávnostným galakoncertom

Pred niekoľký dňami, 22. októbra 2025, uplynulo 40 rokov od chvíle, keď sa v Košiciach na svojej prvej skúške stretli amatérski speváci a odštartovali úspešnú činnosť Ukrajinského národného zboru KARPATY. Iniciátorom a zakladateľom zboru je umelecký vedúci a dirigent Levko Dohovič, ktorý na konci septembra tohto roka oslávil krásne životné jubileum, 90. narodeniny.

Zbor Karpaty aj jeho zakladateľ svoje jubileá oslávia spolu s ďalšími hosťami na slávnostnom galakoncerte 40 ROKOV S PIESŇOU, ktorý sa uskutoční v sobotu 22. novembra 2025 o 15:00 v košickom Dome umenia. Organizátorom koncertu je OZ KARPATY KOŠICE aj s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULTMINOR.

Okrem oslávenca bude v programe koncertu účinkovať aj Sláčikový orchester MUSICA IUVENALIS posilnený členmi Orchestra Opery Národného divadla Košice pod vedením umeleckého vedúceho a dirigenta Igora Dohoviča, ktorý so zborom spolupracuje takmer od jeho vzniku a mužská spevácka skupina POĽANA z Košíc pod vedením Jaroslava Dirgu. Osláviť jubileum košického speváckeho zboru prídu aj hostia z ukrajinského Užhorodu, Akademický komorný zbor CANTUS pod vedením Emila Sokača a Zaslúžilý akademický ZAKARPATSKÝ NÁRODNÝ ZBOR pod vedením Natalie Petij-Potapčuk. V programe sa predstavia aj manželia JÚLIA A MICHAL KENTOŠOVÍ z Košíc a rovnako dlhoroční spolupracovníci zboru, sólisti Opery Národného divadla Košice MYROSLAVA HAVRYLIUK, MARIÁN LUKÁČ A MAKSYM KUTSENKO. V programe zaznie výber skladieb z repertoáru zboru, duchovné piesne, ukrajinské aj slovenské ľudové a autorské piesne, ale aj časti z opery Semena Hulaka Artemovského ZÁPOROŽEC ZA DUNAJO“.

Na koncerte si jeho účastníci pripomenú aj Pamätný deň obetí hladomorov na Ukrajine, ktorý pripadá na štvrtú novembrovú sobotu a časť koncertu bude venovaná aj pamiatke všetkých obetí vojny na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko.

REKLAMA

Zbor KARPATY je jediným ukrajinským zborom tohto zamerania na Slovensku. Okrem Levka Dohoviča s ním takmer nepretržite pracuje aj ďalší z jeho synov, zbormajster a korepetítor Svjatoslav Dohovič, v úlohe zbormajsteriek a korepetítoriek pôsobili v zbore aj Svitlana Martyňuk a Dáša Briškárová Karasová, v súčasnosti korepetítorka Opery Národního divadla Brno a zbormajsterka úspešného zboru Gaudeamus.

Počas 40 rokov činnosti uskutočnil zbor viac ako 500 koncertov a kratších vystúpení v desiatkach miest a obcí regiónu východného Slovenska, v Bratislave, ale aj za hranicami Slovenska – v Rakúsku, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Na Ukrajine a v Českej republike.

Svojou aktívnou činnosťou získal zbor KARPATY v mnohonárodnostných Košiciach prestížne miesto medzi súbormi ďalších národnostných menšín. V roku 2005, pri príležitosti 20 rokov činnosti zboru, udelilo Ministerstvo kultúry a turizmu Ukrajiny zboru titul „Ukrajinský národný amatérsky zbor“ za „zachovanie, popularizáciu, propagáciu ukrajinskej kultúry a umenia za hranicami…“. V roku 2002 získal zbor Cenu mesta Košice „Za dlhoročnú umeleckú činnosť, reprezentáciu mesta Košice doma aj za hranicami, za zachovanie hudobných tradícií Rusínov-Ukrajincov, za ekumenizmus a duchovné obohatenie občanov mesta“. Ministerstvo vnútra SR ocenilo zbor striebornou medailou „Za aktívny cezhraničnú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou“. V roku 2010 zbor získal najvyššie ocenenie Národného osvetového centra v Bratislave, „Medailu Daniela Licharda“, „Za dlhoročnú umeleckú činnosť a zachovanie kultúrnych výdobytkov Rusínov-Ukrajincov Slovenska“.

Umelecký vedúci a dirigent zboru Levko Dohovič, „dirigent z gulagu“, patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku. Narodil sa v Užhorode. Jeho otec, gréckokatolícky farár, ešte pred skončením druhej svetovej vojny utiekol pred prenasledovaním do Československa, v roku 1946 utiekla za otcom aj jeho staršia sestra a utiecť mal aj Levko, ale prechod cez hranicu sa mu nepodaril a tak ostal s mamou a dvoma mladšími sestrami na Zakarpatsku, už ovládanom Sovietskym zväzom. 

Ako štrnásťročný študent sa zapojil do protisovietského odboja. 2. februára 1950 ho uväznili a neskôr odsúdili za masovú agitáciu proti komunizmu a ZSSR ako člena antisovietskej organizácie a za zradu vlasti na 10 rokov v nápravno-výchovných táboroch a na 5 rokov odobrania občianskych práv. Prešiel celým radom väzníc a gulagov. Po ročnom kopaní tunela sa mu podarilo utiecť z tábora pre mladistvých v Archangeľskej oblasti na polostrove Konvejer, ale po niekoľkých dňoch ho chytil a za pokus o útek dostal ďalších 10 rokov. Dostal sa do tábora Rudnik v mestě Vorkuta, kde sa v roku 1953 aktívne zúčastnil štrajku politických väzňov. Ten bol krvavo potlačený, hlavní organizátori sa dostali pred súd a Levka Dohoviča odsúdili na smrť, ale vzhľadom k tomu, že ešte nemal 18 rokov, trest mu zmenili na ďalších 25 rokov väzenia, z toho 10 v táboroch z najprísnejším režimom.

Práve počas pobytu v gulagoch sa začala rodiť jeho celoživotná láska k hudbe a zborovému spevu. V marci tohto roka uplynulo 70 rokov od chvíle, keď prvýkrát v tábore v meste Čuna na Sibíri.

Po amnestii, ktorá prišla po smrti Stalina, sa mu 26. júla podarilo dostať na slobodu. Na jar 1957 poloilegálne vycestoval s mamou a sestrami za otcom do Československa. Skončil zdravotnú školu, pracoval ako zubný laborant a venoval sa aj hudbe. Ako zbormajster pomáhal obnoviť činnosť Ukrajinského speváckeho zboru v Prahe. Na V prvej polovici šesťdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil ako sólista a zbormajster vo vtedajšom Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore a neskôr bol metodikom Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich a vedúci klubu v Ruskom dome v Prešove, kde v rokoch 1965 až 1971 založil a viedol úspešný mládežnícky súbor Vesna. V tom čase založil aj ukrajinský zbor Lastivka v Košiciach. Počas komunistickej normalizácie po roku 1968 mu v roku 1971 zakázali umeleckú činnosť a prácu s mládežou a pätnásť rokov pracoval ako brigádnik na odbore výstavby. Až v roku 1985 mu opätovne povolili pracovať v oblasti ukrajinskej kultúry a tak mohol vzniknúť zbor Karpaty. Okrem umeleckej činnosti sa Levko Dohovič angažoval aj v ďalších oblastiach, bol spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom Zväzu skautov „PLAST“ ukrajinsko-rusínskej národnosti na Slovensku, ktorá v roku 1991 obnovila činnosť ukrajinského skautingu na Slovensku, v rokoch 1995 až 2005 bol prezidentom Európskeho kongresu Ukrajincov a členom predsedníctva Ukrajinskej svetovej koordinačnej rady.

Svoje životné osudy, najmä obdobie, ktoré strávil v sovietskych gulagoch, priblížil aj širokej verejnosti prostredníctvom svojej autobiografickej knihy s názvom „Kronika života politického väzňa č. 2A-424“.