Ako trávi sviatky Dominik Béreš, riaditeľ Východoslovenského múzea Košice?

Na Štedrý deň sa u nich musí kýchať, najviac má na sviatkoch rád “papučovú” kultúru a bez domáceho vaječného likéru by to podľa neho nebolo ono. Dominik Béreš si nový rozmer Vianoc užíva vďaka malému synčekovi.

Ako chlapec intenzívne inklinoval k folklóru.

“Netajím sa ani tým, že som chlapec z dediny, Rozhanovčan, a keďže mám maminu zo Spiša a otca z Abova, aj zvyky sa u nás na Vianoce trošku párovali – či už čo sa týka večere, alebo medového požehnávania čiel s krížikom, oblátky, ktorá sa delí medzi prítomných… Vždy tiež máme jeden tanier za stolom prázdny pre pocestného. Samozrejmosťou u nás bolo vždy vinšovanie na Víliu. Keď som bol malý chlapec, chodieval som aj po susedoch, obliekol som si aspoň nejakú krojovú súčasť, lajblíček či klobúčik. Na Troch kráľov som tiež účinkoval v etudách jasličkových pobožností,” prezradil nám D. Béreš, ktorý prípravu vianočného menu necháva výlučne na manželku.

REKLAMA

“Čo sa týka Štedrej večere, nenájdete u nás nič prevratné. Začíname oblátkou rozdelenou podľa počtu prítomných s medom, nasleduje jabĺčko, bobaľky s makom. Potom príde na rad kapustnica s fajnou domácou klobásou a hubkami. Všetko u nás pripravuje manželka, ja totiž nie som fanúšik kuchyne. (Smiech.) Skôr som kutil, takže ja prinesiem, prispôsobím, ozdobím stromček a podobne. Sporák je však manželkin, dokonca aj náš dvojročný syn viac inklinuje k vareniu ako tato. Aby som sa vrátil, máme aj rezeň aj rybku a šalát. A nesmie u nás chýbať domáci vaječný likér.” 

Ozdoby sú v ohrození

Tiež sa u nich traduje, že si na Štedrý deň musí každý z rodiny kýchnuť, lebo to znamená, že bude celý rok zdravý a dožije sa ďalších Vianoc.

“Tiež je žiadúce, aby sa nám čkalo, lebo vtedy na nás niekto myslí.” 

Teraz bude mať ich malý synček na Vianoce dva roky a 4 mesiace, takže budú mať veselo. “Už sa jemne desím toho zbojníctva, lebo už minulý rok padlo za obeť pár gúľ. S manželkou zdobíme stromček aj sklenenými a keramickými ozdobami, ktoré sú v ohrození. Rátame však s nevyhnutnými škodami. A práve cez nášho synčeka pre nás dostávajú sviatky úplne iný rozmer.” 

A čo si na sviatkoch užíva úplne najviac?

“Počas celého roka je naozaj minimum dní, keď môžeme len tak oddychovať v papučiach. Bez ohľadu na to, čo má človek v šialenom pracovnom režime v hlave sa môže úplne venovať rodine. Je to síce klišé, ale vtedy mi vôbec nevadí, že vidím v telke po 380-krát Popolušku. Možno to neznie až tak duchovne, ale práve čas v rodine je u mňa postavený na piedestál.”