Výnimočná umelkyňa Katarína Blažová - Tekeľová dnes oslavuje životné jubileum

Je známou monumentalistkou, maliarkou, kresliarkou a najmä textilnou výtvarníčkou (s prezývkou „Ka-Tekla“). Narodila sa presne 30. decembra, pred 80-imi rokmi.

Na jubileum upozornil Krajský pamiatkový úrad Košice. Karatína Blažová – Tekeľová žije a tvorí v Košiciach. Ako rodáčka z Prešova, absolventka Školy umeleckého priemyslu v Bratislave a Oddelenia voľnej maľby a gobelínu na bratislavskej VŠVU (prof. P. Matejka, Dezider Milly), mala už od roku 1978 dodnes viacero samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí – najnovšie ju môžete zažiť v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši až do 28. marca 2026.

Jej tvorba zaujala osobitým zmyslom pre svet symbolov a znakov, je v nej príznačná snaha o definovanie osudovo a častokrát bolestne neseného vlastného ženstva, ako aj jednota vášne a pokory, vzbury a odovzdania, bezmocnosti i nádeje, lásky i nelásky. Jej láskou – manželom je tiež známy košický výtvarník František Blažo, a súčasťou blažovskej rodiny bol i stále bude ich syn, talentovaný mladý výtvarný umelec Marko Blažo (1972-2021).

„Výtvarníčok, ktoré sa svojou prácou presadia, je v porovnaní s kolegami rozhodne menej. Myslím si, že to je dané poslaním ženy, ktorá má svoje prirodzené úlohy a povinnosti z toho vyplývajúce. A výtvarná práca si vyžaduje naozaj celého človeka, preto je ťažké mať aj rodinu, aj sa venovať umeniu. Naozaj som chcela veľa a netušila som, čo to všetko obnáša,” uviedla pred časom v rozhovore pre Korzár a vysvetlila, že k umeniu mala odjakživa blízko:

REKLAMA

„Som Prešovčanka – Šarišanka po oteckovi, mamka sa narodila v Budapešti. Môj manžel mi raz písal môj životopis a začal tým, že: “Je Slovenka, má 8 životov a 64 národností…” Pol rodiny bola a je farárska, zvyšok učitelia, z ktorých väčšina podľahla divadelnelným múzam a stali sa vynikajúcimi hercami prevažne v Ukrajinskom divadle v Prešove. Slovo hovorené, spievané, vyjadrené hudbou, tancom, maľbou, bolo u nás pestované od malička. Balet, hra na klavír, spev, výtvarné krúžky, divadlo… Na Slovenskej ulici som po večeroch učila dievčatá baletné pozície, hrali sme vo dvore za oponou z deky divadlo, mamke som brala divadelné farbičky…”

Dominantou textilná tvorba

Ka-Tekla je známa najmä ako autorka textilných diel, a v Moravskej gobelínovej manufaktúre vo Valašskom Meziříčí zrealizovala svoju ranú tapisériu „Rozhovor v záhrade“ (1971) i významnú a ocenenú ručne tkanú oponu „Fénix“ pre historické Národné divadlo Košice (1990). Tu pokračovala aj realizáciou cyklu 11-tich tkaných a viazaných veľkoplošných tapisérií „Moira“ (1990-95). Je finalistkou maľby medzinárodnej súťaže pre súčasné umenie Celeste Prize 2012, účastníčkou medzinárodných pobytov a projektov, s viacerými autorskými výstavami. Jej diela sú súčasťou zbierok viacerých domácich i zahraničných galérií, ako aj verejného priestoru miest a obcí Slovenska.

Patrí totiž ku generácii autorov, ktorá sa venovala aj monumentálnej tvorbe diel v našich mestách – medzi nimi je mediálne známa jej zachraňovaná vitráž v objekte košickej geriatrie (nemocnica sv. Lukáša) z roku 1985 (v realizácii s ÚUR Brno, v spolupráci s arch. P. Merjavým st.), kde sa angažoval aj košický pamiatkový úrad. Iné jej mozaikové či tkané artefakty a art-protisy dotvárajú interiéry a exteriéry významných objektov v Košiciach, Moldave nad Bodvou, Štóse, v Trebišove, Plavnici, Humennom, v Levoči, v Starej Ľubovni, Čiernej nad Tisou, Veľkých Revištiach, ale aj v Prahe (ČR). Patria medzi pamätihodností mesta – sú našou spoločnou pamäťou, a sú evidované i v databázach Dokumentačného centra Východoslovenskej galérie v Košiciach.

Aj spoločný ateliér Blažovcov v pamiatkovom meštianskom dome na Hlavnej ulici v Košiciach ako postupne objavované „blažovské umelecké kultúrne dedičstvo“ ukrýva v sebe ešte veľa silných príbehov, skrytých pokladov a tvorivých výziev pre blízku budúcnosť.