Speváčka Veronika Rabada vníma Veľkú noc za väčší sviatok ako Vianoce

Sviatky jari sa v prípade speváčky nesú v duchu kresťanských obradov a tradícií. U rodičov zvyknú jesť lahôdky z jedného taniera a tešia sa zo zababraného obrusu. Veronika Rabada nedá dopustiť na pečený syrek, domáce klobásky a pikantnú cviklu.

Veronika Rabada bola kresťansky vychovávaná a takto pristupuje aj k svojim deťom.

„To znamená, že Veľká noc pre mňa znamená z náboženského hľadiska veľmi veľa. Dokonca by som povedala, že sú to u nás väčšie sviatky ako Vianoce,” prezradila nám.

Kresťanské obrady

Ako rodina chodievajú na všetky obrady a omše, ktoré v tieto dni sú.

“Prežívame intenzívne Zelený štvrtok, Čierny piatok alebo Veľký piatok, Bielu sobotu aj Veľkonočnú nedeľu a takisto Veľkonočný pondelok. Všetko sa nám spája s kresťanskými obradmi. Ale, samozrejme, že aj oblievačka patrí k Veľkej noci. Mňa sa to síce už až tak veľmi netýka, no syn chodieval donedávna aj šibať. Mal veľký šibák a krásne si naňho viazal stužky. Mal ich naozaj plno. Bolo to veľmi pekné.“

REKLAMA

Na stole nesmie nič chýbať

Čo sa týka veľkonočných lahôdok, pripravuje toho naozaj veľa.

„Na stole nesmie nič chýbať, najmä to klasické, čo nie je zdravé. (Smiech.) Jednoducho to patrí k Veľkej noci. Veľmi rada mám napríklad pečený syrek, čo sa už v meste až tak nerobieva, ale u našich v Kysaku je to tradícia. Je to mäso zapečené spolu s vajíčkami. Chutí to skvelo a veľmi to mám rada. Ja to síce neviem pripraviť, ale u našich si to doprajem. Inak v podstate dokážem pripraviť všetky lahôdky,” objasnila Veronika. 

Syrek pre nich robí aj svokra, ale ona pripravuje klasickú hrudku.

„Klobásky máme vždy domáce od suseda, ktorý je výborný mäsiar. A čo mám veľmi rada, to je cvikla. Vo všeobecnosti je to moja obľúbená potravina, a na veľkonočnom stole nesmie chýbať. Mám ju rada pripravenú trošku pikantnejšie. Mám aspoň potom pocit, že jem niečo zdravšie, keďže ma to riadne vyštípe.”

Radosť zo zababraného obrusu

Majú tiež tradíciu, že sa tešia z obrusu, aký je zababraný.

„Vždy totiž niekomu niečo spadne. V Kysaku sme boli zvyknutí jesť z jedného taniera, že sa naň všetko nakrájalo. V rodine, do ktorej som sa vydala, sa to tak nerobilo a každý si nabral svoje. To mi až tak nevyhovuje. Páči sa mi zvyk jesť z jedného spoločného taniera,” dodala speváčka. 

Čo sa týka kraslíc, necháva to skôr na dcéru.

„Takže jej každý rok vyfúknem vajíčka. To zvládnem. Ale že by som ich napríklad zdobila voskom, to určite nie. Dcéra však stále príde s nejakou novou technikou a zaškoľuje ma. Svokra a mamka zase zvyknú použiť nejaký pekný kus trávy alebo lístok a ponoria škrupinky do cibuľovej šťavy. Prípadne zdobia kraslice nálepkami. A moja teta z Banskej Bystrice je na zdobenie kraslíc úplná špecialistka. Zároveň ich aj zbiera, na trhoch si vždy nejakú kúpi.”