Prechod na letný čas predstavuje pre ľudský organizmus viac než len posunutie ručičiek na hodinách. Odborníci upozorňujú, že aj jediná „stratená“ hodina môže narušiť biologické rytmy, ovplyvniť spánok, náladu aj celkové zdravie. Najvýraznejšie dopady pritom pociťujú seniori a pacienti s chronickými ochoreniami.
Zmena času zasahuje do prirodzeného cirkadiánneho rytmu, vnútorných biologických hodín, ktoré riadia spánok, bdenie či hormonálnu rovnováhu. Pri prechode na letný čas dochádza k jeho narušeniu, čo môže viesť k únave, podráždenosti či zníženej koncentrácii. Odborné poznatky hovoria, že telo si na nový režim zvyká niekoľko dní, u niektorých ľudí aj celý týždeň.
„Posun o hodinu dopredu znamená aj menej spánku a neskorší nástup produkcie melatonínu hormónu, ktorý riadi zaspávanie. Výsledkom je, že človek večer ťažšie zaspáva a ráno vstáva unavenejší,“ vysvetľuje riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce a primárka oddelenia dlhodobo chorých MUDr. Mina Bobocká. Zmena času však neovplyvňuje len spánok. Môže narušiť aj hormonálnu rovnováhu, trávenie či telesnú teplotu. V prvých dňoch sa častejšie objavujú výkyvy nálad, nižšia výkonnosť, ale aj zvýšená miera stresu. V niektorých prípadoch sa spája aj s oslabením imunity či zhoršením psychickej pohody.
Skúsená lekárka upozorňuje, že hoci ide o každoročnú zmenu, organizmus ju nevníma automaticky.
„Ľudské telo funguje na presne nastavených biologických hodinách. Náhle posunutie času znamená pre organizmus stres, ktorý sa môže prejaviť únavou, nesústredenosťou, ale aj zhoršením chronických ťažkostí.“
Najväčšie problémy majú seniori a ľudia s chronickými ochoreniami
Osobitnú skupinu tvoria seniori, ktorých organizmus sa na zmeny prispôsobuje pomalšie. Často už trpia poruchami spánku alebo chronickými ochoreniami, ktoré môže narušený biorytmus ešte zhoršiť.
















Pridajte komentár