Erik Sikora – Džumelec i novomedialista: „Vytváram si racionálne ihriská, v ktorých sa šalím“

Mnoho ľudí, ktorí komentujú vaše príspevky, je až prekvapených, že viete tak maľovať, keďže vás vnímali ako iný typ umelca. Vznikla až akási eufória v skupine vašich priaznivcov a bitka o obrázky. 

Trošku som ju podporil tým, že kto prvý príde, ten berie. Ono moja základná finta, kedykoľvek idem robiť nejaký nový projekt, je, že keď bezradne stojím pred nejakým problémom, tak sa na to pokúšam pozrieť akoby z nadhľadu. Pozriem sa na seba zhora a urobím projekt o človeku, ktorý je bezradný. Videl som teda človeka, ktorý 20 rokov nemaľoval a potrebuje sa rozmaľovať. Spracoval som to teda priamo, odkryl som karty a ukázal môj životný pocit, že musím začať malými obrázkami, pretože mi to zo začiatku nepôjde. Inak by som teraz rok kreslil potajomky do zásuvky a hanbil by som sa to komukoľvek ukázať.

Čo myslíte, dokedy bude trvať ten ošiaľ?

Sám neviem. Najprv som si dva týždne hovoril, že je to čistá blbosť. Vymyslel som si to pred Vianocami, keď som rodinným príslušníkom kreslil obrázky ako darčeky. Vtedy som zistil, že chcem ďalej maľovať a uvedomil som si, že mnohým kamarátom a blízkym som chcel počas života niečo venovať, len mi vždy bolo blbé len tak im niečo podstrčiť. Veď čo ak by to ani nechceli… A takto je to spôsob, ako sa poďakovať tým, ktorým možno niečo dlžím, alebo ich mám rád. Sami dajú vedieť, či ich obrázok poteší, keďže je to za symbolickú sumu. A mne sa to vráti na kúpu výtvarných pomôcok. Vo výsledku je to to isté, čo sa deje každému umelcovi, len v turbo režime. Najprv ho podporujú mamky a babky, potom kamoši až ho začnú kupovať zberatelia. To si už však jeho obrazy podporovatelia a kamaráti dovoliť nemôžu… 

Veľmi rád mám v tejto súvislosti aj pojem z urbanizmu džentrifikácia. Ak je nejaká štvrť lacná, ako Montmartre, nasťahujú sa tam umelci a začne byť cool. Postupne sa tam sťahujú ľudia, ktorým sa to páči, ceny idú hore, až sa tí pôvodní, ktorí čaro vytvorili, musia odsťahovať, lebo si to už nemôžu dovoliť. Ja teraz akoby sám seba parodicky džentrifikujem.

REKLAMA

Mali ste obavy z prijatia tejto časti svojej tvorby?

V práci konzultujem so študenstvom ich zámery a projekty, a spôsoby ako by to mohli dosiahnuť, a pritom doma pri maľovaní nemám žiadny zámer. Len schmatnem papier a ani sekundu neváhať, nesmiem si pripúšťať zodpovednosť, len nezbedne rozpiť pár škvŕn, a potom to nejako pozachraňovať. Baví ma tá malá porcia toho, čo sa dá vyriešiť v krátkom časopriestore. Ale celý čas si musím hovoriť, že je to len obrázok na rozcvičku, a že sa kľudne nemusí páčiť nikomu, ale je paráda, keď sa to stane. 

Majú tie obrázky spoločného menovateľa? Nejakú nosnú tému?

Je to džemovačka a na území výkresu nech sa stane, čo sa stane. A obsah trochu definuje aj samotná technika akvarelu, keď si voda robí čo chce. Môj spoluhráč v džemovaní je voda. Zase sa zbavujem zodpovednosti. (Smiech.) Skrátka tu neexistuje chyba. Občas dokonca zámerne urobím škaredú šmuhu a snažím sa z toho vykorčuľovať.

Ste v niečom aj praktický v bežnom živote?

Je to vec, s ktorou zo srandy bojujem. Napríklad pri kutilskej šikovnosti mne síce veľa vecí nejde, ale nechám sa uniesť a vznikne niečo, čo je s prižmúrením očí funkčné. Hrám rolu intelektuála, ktorý to nevie spraviť, ale nejako to vždy dopadne. Stresujú ma také dospelácke veci ako platenie účtov. Vlastne ani nepijem kávu (ale veľa čaju), nefajčím, nešoférujem, keď sa to spočíta, tak je to možno túžba peterpanovsky nedospieť, o svoje štyri deti sa ale starám veľmi rád.

Máte niekedy pocit, že sa ukrývate za Džumelca a za niekoho ďalšieho, za koho vystupujete navonok? Že to vnútro je iné?

Ja som si to definoval pri tvorbe diplomovej práce na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde som celý rok robil projekt, že som sám seba mentálne rozdelil na Tvoridlo – tvorivá a nepoučená hravá šalená entita a na jeho Cvičiteľa – človeka, ktorý už má papier z umenia a vie, ako sa má kreativita učiť a cvičiť. Sám sebe som zadával úlohy, v ktorých som sa cítil odviazane. A to vlastne robím stále. Vcelku som teda dosť racionálny a vytváram si racionálne ihriská, v ktorých sa šalím.