Ak sa skĺbi umenie s dokonalým priestorom dýchajúcim neopakovateľnou atmosférou, výsledok jednoducho musí byť perfektný. Dôkazom je aktuálna výstava Jonsyho Gálla OKAMIHY v Starej ortodoxnej synagóge na Zvonárskej ulici v Košiciach, na ktorej premiérovo prezentuje svoje zátišia. A za každým z nich sa ukrýva príbeh spolužitia.
Dokonalé priestory súznejú s prezentovaným umením a ak hľadáte miesto, kde sa len tak nadchnete krásnom, určite synagógu v týchto dňoch odporúčame navštíviť.
V poradí už 19. autorova výstava by mohla naznačovať, že sa už umelec zbavil trémy, no nie je to celkom tak.
„Tréma je vždy. Lebo človek ide s kožou na trh. Prezentuje sa tým, čo tvorí a očakáva spätnú väzbu. Iná cesta však nie je. Vždy mám trému ukázať, čo robím. Iný je divácky pohľad, iný môj. Prvýkrát som začal verejne vystavovať obrazy v roku 2010, po tom, čo mi výtvarník Andy Gore povedal, že nemôžem večne robiť veci do zásuvky,” objasnil nám Jonsy počas vernisáže.

Na predošlých výstavách prezentoval portréty, krajiny i sakrálnu tematiku, aktuálne teda ide o jeho prvú tematickú výstavu.
„Zameriavam sa na vzťahy, na okamihy, ktoré si človek veľakrát nevšimne, a ja ich zachytím. Alebo sa ich snažím nájsť a zachytiť. A prvýkrát som k tejto výstave pristupoval úplne inak – napísal som si vopred veci, ktoré chcem namaľovať. Neskicoval som, nehľadal som.”
Všetky obrazy až na jeden teda umelec vytvoril vyslovene na aktuálnu výstavu. Už na prvý pohľad zaujmú aj pomaľované dvere.
„Koncepčne sú trochu mimo, ale mal som potrebu vyjadriť môj nesúhlas s tým, čo sa momentálne deje v kultúre.”

Priestor dodáva punc výnimočnosti
Neopakovateľný priestor synagógy dodáva umeniu výnimočný punc.
„Je geniálny, úplne skvelý. On žije sám. Keď ľudia vošli, povedali „wow“ na priestor. Verím, že povedali „wow“ aj na obrazy, že ich oslovili. Keď sme obrazy vešali, tak mal Helmut (Helmut Bistika – kurátor a výtvarník, pozn. red.) podozrenie, že som maľoval priamo tu. Že som si to naaranžoval, aby to takto dokonalo zapasovalo. Ale nebolo to tak. Videl som kolekciu pokope prvýkrát doma asi pred mesiacom, keď som ich rozložil na dvore. A druhýkrát až v pondelok, keď sme to vešali,” priznal Jonsy, ktorý si Helmuta Bistiku za kurátora vybral zámerne – na radu manželky.





















Pridajte komentár