Ako prežiť náročné obdobie? Odpovede sme našli na festivale PUCUNG

Protikorupčný festival PUCUNG, ktorý sa konal uplynulý víkend v Košiciach, priniesol okrem dôležitých spoločenských tém aj hlboký vhľad do nášho vnútra. V nedeľnej diskusii s názvom „Hard truths: Odolnosť v dobe, ktorá nás nešetrí“ hľadali psychológ Aleš Bednařík, odborníčka na facilitáciu a terapiu Zuzana Vasičáková Očenášová a bývalý vojak Milan Božok odpovede na to, ako si zachovať integritu a silu vo svete plnom burnoutu, klimatickej úzkosti a nekonečného digitálneho šumu.

Čo je to vlastne odolnosť?

Často si pod pojmom odolnosť predstavujeme nepriestrelnosť alebo neustály úsmev na tvári. Odborníci nás však vyviedli z omylu. Podľa Zuzany Vasičákovej Očenášovej: „Odolnosť nie je znecitlivenie, ani byť v pohode, ani že mi je neustále dobre, ani že necítim stres. Odolnosť je schopnosť prejsť zo stresu do normálu.“

Je to teda skôr o pružnosti a schopnosti vrátiť sa späť do vlastného tela. Podobne ako trénujeme svaly v posilňovni, aj psychickú odolnosť si musíme budovať každodenným tréningom. Aleš Bednařík v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť budovania vnútornej stability a praktických stratégií, ktoré nám pomáhajú zvládnuť neustále zmeny bez toho, aby sme stratili sami seba. Môže nám s tým pomôcť mindfulness alebo dychové cvičenia. A nech to znie akokoľvek ako klišé, otázkou je, či dané veci denne praktizujeme.

Tri piliere zvládania krízy

Keď príde náročné obdobie, osobné alebo spoločenské, diskusia ponúkla tri kľúčové otázky, ktoré nám môžu pomôcť udržať si nadhľad:

REKLAMA

1. Kto sú moji ľudia? – Hľadajme okolie, ktoré je na rovnakej vlne. Dôležité je mať niekoho, komu môžeme reálne zavolať a interagovať s ním hoci aj o tretej ráno.
2. Čo môžem inovovať? – Skúsme sa pozrieť na krízovú situáciu s otázkou: „Čo by sa dalo nabudúce urobiť inak alebo lepšie?“ Inovácia v prístupe mení obeť na aktéra deja.
3. Hľadanie zmyslu – Zmysluplnosť je priamo prepojená s našou odolnosťou. Ak cítime, že sme pre spoločnosť alebo rodinu užitoční a že náš vklad má pre iných úžitok, stávame sa silnejšími.

Praktická príprava ako kotva v chaose

Milan Božok, autor príručky Ako sa pripraviť na vojnu a katastrofy, pripomína, že odolnosť stojí na pripravenosti, nie na panike. Podľa neho nám dopredu zbalený batoh možno neprinesie úplne pokojný spánok, ale každý by mal presne vedieť, kde má tri základné veci: každodenné lieky, doklady a hotovosť. Mať ich poruke pre prípad nutnosti opustiť domov je prejavom osobnej zodpovednosti. Zároveň dodáva, že v kríze nás paradoxne podrží zameranie na iných – pomoc druhým nám dáva pocit zmysluplnosti, ktorý priamo zvyšuje našu vlastnú odolnosť.

Ako reagovať na agresiu a chaos?

Niekedy sa človek dostane do konfliktu, ani nevie ako. Napríklad, stačí malá dopravná kolízia, ktorá môže vyeskaluje do hádok a výbuchov hnevu. V napätých situáciách odborníci radia reagovať minimálne. Aleš Bednařík odporúča stratégiu „sivého kameňa medzi sivými kameňmi“ – byť nenápadný, neoponovať a neprilievať olej do ohňa. Kľúčom je empatia a validácia emócií, pretože hnev je často len „prezlečené“ utrpenie. Ak je však hranica prekročená, treba jasne povedať: „STOP, toto nie som ochotný znášať,“ a odísť.

Keď nás prevalcuje strach a chaos, ktoré prirodzene vedú k chybám, pomáhajú jednoduché rituály. Písanie denníka nielen triedi myšlienky, ale aj ukotvuje v rutine a v čase. Prijatie nepokoja človeka naučí, že cieľom nie je byť za každú cenu pokojný, ale naučiť sa s týmto nepokojom zdravo existovať.

Výkon nie je meradlom našej hodnoty

V dnešnej dobe nás pocit, že musíme neustále podávať maximálny výkon, vystavuje obrovskému tlaku. Zuzana Vasičáková Očenášová upozorňuje, že chybou je, ak svoju sebahodnotu zakladáme výhradne na výkone a takzvanej externej validácii. Skutočná stabilita prichádza vtedy, keď sa naučíme užívať si prítomnú chvíľu bez potreby niečo neustále dokazovať.

Sila drobného diskomfortu

Zaujímavou myšlienkou, ktorá v diskusii zaznela, je liečivá sila „drobných diskomfortov“. Či už ide o nepohodlie senzorické, emocionálne, fyzické alebo kognitívne. Napríklad aj samotní diskutéri priznali, že je pre nich vystupovanie na verejnosti istou formou sociálneho diskomfortu. Avšak vedomé zažívanie istej miery diskomfortu nás posilňuje.

Tieto malé výzvy fungujú ako očkovanie – pripravujú nás na väčšie záťaže a zvyšujú našu celkovú kapacitu zvládať život. Podľa odborníkov to platí nielen pre dospelých, ale aj pre deti, ktorým by sme nemali zametať každú cestičku, ak chceme, aby vyrástli v odolných ľudí.

Z diskusie na festivale PUCUNG vyplynul jasný odkaz: Odolnosť nie je o ignorovaní sveta okolo nás, ale o vedomom budovaní vnútornej kapacity a udržiavaní spojenia so sebou aj s tými, na ktorých nám záleží. Život totiž plánujeme nielen prežiť, ale prežiť ho zmysluplne.