Keď umenie hľadí do vesmíru. Výstava Kozmos, priestor, čas vo VSG prináša fascináciu nekonečnom

Výstava Kozmos, priestor, čas vo Východoslovenskej galérii má ambíciu osloviť nielen návštevníkov, ktorých fascinuje vesmír. Do 13. septembra máte možnosť vidieť výber diel prevažne z 2. polovice 20. storočia, ktorých autori boli okúzlení univerzom, energiou, pohybom, vedeckým poznaním či metafyzickou transcendenciou. 

Projekt predstavuje 86 diel 33 autorov a nadväzuje na stálu expozíciu Východoslovenskej galérie Komédia ducha, v ktorej sa človek ocitá ako bytosť zmietaná medzi racionalitou a existenciálnou neistotou. 

„Názov výstavy je prepožičaný z jednej zo sekcií v stálej expozícii, ktorá tematicky zahŕňa diela prevažne po roku 1945 a reflektuje kozmologické témy a fascináciu vedou a technikou s čím súvisel aj súboj veľmocí o dobývanie kozmu. Umelci sa tieto vtedy aktuálne témy snažili spracovávať aj vo svojich dielach a práve tieto diela sú prezentované na výstave. Pochádzajú zo zbierky Východoslovenskej galérie, Stredoslovenskej galérie, Galérie Jána Koniarka v Trnave, súkromnej galérie NUBA Gallery a ďalších súkromných zbierok,“ naznačil kurátor výstavy Miro Kleban.

Rudo Sikora i Bartuszovci

Na výstave sú prezentované známe aj menej známe osobnosti zo sveta výtvarného umenia. 

„Z tých najznámejších a zároveň aj najvýznamnejších predstaviteľov konceptuálnych tendencií na Slovensku spomeniem napríklad Stana Filka, Ruda Sikoru či predstaviteľov geometrickej abstrakcie Miloša Urbáska, Adama Szentpéteryho, Alojza Klima a Milana Dobeša.“ Pozoruhodným objavom bude podľa jeho slov pre návštevníkov osobnosť Pavla Maňku, bratislavského výtvarníka, predstaviteľa geometrických a konštruktivistických tendencií, ktorý ešte len čaká na svoje objavenie pre odbornú i laickú verejnosť. „Spomedzi sochárskeho umenia vynikajú kozmické postavy a priestorové kompozície od Juraja Bartusza, či subtílne sadrové reliéfy od Marie Bartuszovej, ktoré pracujú s plnosťou a prázdnotou priestoru, resp. s pozitívom a negatívom odlievaných foriem.“

Kozmos ako nekonečno i osamelosť

Objavy modernej fyziky, Einsteinova teória relativity, rozvoj astronómie, kozmológie či psychoanalýzy otvorili v 20. storočí nové predstavy o realite, v ktorej čas prestáva byť lineárny a priestor prestáva byť pevne definovanou kulisou ľudskej existencie. Umenie reagovalo na tieto zmeny nielen formálne, ale aj filozoficky. Kozmos sa stal metaforou nekonečna, ale aj ľudskej osamelosti, priestor sa premenil na pole vzťahov a energií, čas začal byť chápaný ako proces, stopa, pohyb alebo pominuteľnosť. 

Výstava predstavuje tieto tendencie prostredníctvom maľby, kresby, grafiky i sochy. 

V budúcnosti plánuje galéria v rámci výstavnej koncepcie reagovať na stálu expozíciu Komédia ducha ďalšími dočasnými výstavami konkrétnych tematických sekcií, ktorých je deväť. Výstava Kozmos, priestor, čas je prvou lastovičkou.