Koho ohrozujú hoaxy?

Falošné a skreslené správy sa šíria prostredníctvom internetu rýchlo. Zdieľanie je reťazová aktivita, ktorú nie je jednoduché pretrhnúť.

„Odpoveď na to, na koho najviac vplývajú hoaxy, nie je úplne jednoduchá, pretože je viacero aspektov, z ktorých sa na problematiku dá pozerať. Z najnovších výskumov vyplýva, že dôležitým faktorom je vek, starší ľudia nad 65 sú náchylnejší veriť a aj viac šíriť hoaxy či fake news,” vysvetľuje Blažeková. Ďalšou rizikovou kategóriou sú podľa nej mladí ľudia, ktorí sú v online prostredí aktívni a trávia v ňom veľa času, no chýbajú im vedomosti o kvalite obsahov a mediálnom pozadí.

Konšpiračný typ myslenia

„Máme potom tiež skupinu ľudí s tzv. konšpiračným typom myslenia, ktorí potrebujú nachádzať súvislosti všade tam, kde nie sú, tí sú náchylní veriť celému balíku dezinformácií,” dodáva Kristína Blažeková.

Konšpiračný typ myslenia je spätý s tendenciou hľadať súvislosti aj tam, kde nie sú. „Je pre nás jednoduchšie poznať príčiny javov, pretože potom máme pocit, že veciam okolo nás rozumieme a máme ich pod kontrolou. Ľudia s konšpiračným myslením môžu mať silnú potrebu takejto kontroly, redukuje to ich neistotu. Okrem toho konšpirácie so sebou často nesú pocit, že človek nahliadol za oponu, že vie niečo, čo autority taja a to mu dodáva pocit výnimočnosti. Podrobným charakterovým črtám ľudí s konšpiračným myslením sa však viac venujú iní odborníci.“

Medicínske hoaxy sú nebezpečné

Za samostatnú kategóriu považuje psychologička medicínske hoaxy, pri ktorých zohrávajú veľkú rolu emócie.

„Zdravie je citlivá téma pre každého a niekedy aj ten najskeptickejší človek v ťažkej situácii vyskúša alternatívy, po ktorých by za iných okolností nesiahol, možno by sa z nich dokonca smial. Medicínske hoaxy sú však veľmi nebezpečné. Ak človek vďaka nim odmietne klasickú liečbu, alebo používa rôzne pochybné produkty zakúpené na internete, môže sa to, čo bolo sprvu liečiteľnou chorobou, zmeniť na nevyriešiteľnú situáciu. Emócie sa ešte stupňujú, ak ide o zdravie detí, čo môžeme pozorovať u rodičov, ktorí pod vplyvom dezinformácií o očkovaní a autizme odmietajú vakcináciu svojich potomkov.”

Kritický pohľad na obsah

Jedným zo spôsobov, ako bojovať so šírením hoaxov, je dôraz na mediálnu gramotnosť. Tento pojem pritom nie je o tom, či človek vie ovládať počítať a prezerať si internet. „Byť mediálne gramotný totiž znamená poznať mediálne pozadie a praktiky (napr. kto vlastní médium, či správy nie sú z nejakého dôvodu tendenčné alebo v konflikte záujmov, poznať mediálne žánre, vedieť rozpoznať manipulácie), kriticky rozmýšľať o jednotlivých obsahoch, vedieť ich analyzovať, utvárať si úsudok na základe viacerých zdrojov a v neposlednom rade aj zodpovedne pristupovať k tomu, čo my sami produkujeme a zdieľame. Ak niektoré z týchto zložiek absentujú, potom sme, samozrejme, náchylnejší uveriť zavádzajúcim obsahom.

Téma a najmä vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti je podľa Kristíny Blažekovej aktuálnou aj na Slovensku. Človek má pritom príležitosť vzdelávať sa aj sám.

„Existuje niekoľko podľa môjho názoru výborných kníh o danej problematike, ktoré sú zároveň spracované atraktívne aj pre čitateľa, ktorý sa práve nevyžíva vo vedeckej literatúre.” Odporúča napríklad publikácie Prečo ľudia veria nezmyslom, Sila rozumu v bláznivej dobe alebo českú knihu Najlepší kniha o fake news.

Ako postupovať pri budovaní osobnej mediálnej gramotnosti:

• dbať na kvalitné zdroje (charakter média a relevantnosť)
• premýšľať o tom, či ide o názor alebo fakt
• sledovať, akým štýlom je správa napísaná – faktickosť alebo senzácia
• overovanie informácií z viacerých zdrojov.
• overovanie použitých obrazových materiálov (či neboli upravené, použité v inom kontexte)

Overovaniu hoaxov sa na Slovensku už venujú aj portály, o ktorých sme písali v článku Bič na hoaxy.