Cestou k lepšej budúcnosti sú pozitívne vzory z vlastnej komunity

Človeka v jeho ranej fáze života determinuje prostredie, do ktorého sa narodil. Pritom nemá žiadnu šancu ovplyvniť, do akej rodiny, podmienok a akej farby pleti sa narodí. V súčasnej dobe má šancu na zmenu a lepší život každý, no pre niektorých je to vždy o čosi ťažšie. 

Jednou z pálčivých otázok Slovenska je rómska otázka a predovšetkým možnosť poskytnúť mladým Rómom príležitosť zmeniť svoj život a integrovať sa do majoritnej spoločnosti. Pekným príkladom je Michal Sivák, 22-ročný Róm. 

Sám si kúpiť hračku

„Môj otec žil dlhé roky v osade, kým nestretol mamku, ktorá pochádza z dedinky pri Vranove nad Topľou. Som z trojičiek, ja som najstarší. Rodičia od mesta dostali byt. Po roku sa narodil ešte jeden brat, takže sme štyria. Vyrastali sme v úplne jednoduchom prostredí – nemali sme hračky, žili sme zo dňa na deň, mamka nepracovala a otec pracoval len trošku na družstve,” spomína Michal. Aj napriek ťažším podmienkam mal v detstve to šťastie, že vyrastal mimo osady. Nebol tak vystavený životu na hranici životných podmienok, kde sa dieťa veľmi ťažko rozvíja. 

REKLAMA

REKLAMA

„Ako sme rástli, tak som si uvedomil, že potrebujeme niečo lepšie a že bez vzdelania to nepôjde. Jedného dňa som si rozkázal že sa budem učiť do školy systematicky a že to nevzdám. Že si nejakú hračku kúpim úplne sám, že si budem môcť dovoliť kúpiť nejaký keks v obchode. Motivácia prišla sama.” 

Jediný na predškolskej a elementárnej pedagogike 

Dnes je Michal Sivák študentom Prešovskej univerzity v Prešove, už tretí rok študuje odbor predškolská a elementárna pedagogika. Chvíľu bolo jeho túžbou stať sa kuchárom. „Moji rodičia mi to zatrhli, že nemajú peniaze na cestu autobusom a že si mám vybrať niečo, čo budem študovať doma v Stropkove. Tak som šiel na gymnázium. Stredná škola nebola ľahký oriešok. Niektorým veciam som nerozumel, s matematikou som mal najväčší problém, no našla sa osoba, ktorá do mňa vliala nádej – moja učiteľka. Keď prišiel čas na výber vysokej školy, nevedel som, či si podať prihlášku. Nakoniec som si ju podal, začiatok na univerzite bol strašný. Nemal som na skriptá ani na základné poplatky.” 

Nakoniec si tieto základné problémy vyriešil sám. V odbore je jediný chlapec – Róm, celkovo sú v ročníku dvaja študenti, inak samé študentky. „Na začiatku som v ročníku nikoho nepoznal. Dnes mám ľudí, ktorí sú mi veľkou podporou. Neriešia moju etnicitu, sme priatelia, ktorí si vždy pomôžu. No nájdu sa aj neprajníci, ktorých mám v ročníku dosť. Nevedia prijať úspech iných, zvyčajne riešia môj pôvod.” 

Podľa Michala na Slovensku stále nie je zvykom, aby muž učil v materskej či základnej škole na 1. stupni. V lete ho čakajú bakalárske štátnice.  

Komunitné centrá a ich pomoc

Od októbra 2019 pracuje aj v 2 komunitných centrách – v Kojaticiach a Petrovanoch. Mentoruje a tútoruje mladých Rómov, aby urobili niečo pre svoju lepšiu budúcnosť. „Je to náročná práca, nemôžete mať veľké očakávania. Musíte ísť do toho a povedať si, že to robíte pre deti a nie pre seba. V Petrovanoch tútorujem dvoch Rómov s vyššou životnou úrovňou, v Kojaticiach mám zas Lacka, ktorý pochádza z chudobných pomerov, na doučovanie prichádza 1,5 kilometra peši z rómskej osady. Je pre mňa veľkou motiváciou, učí ma byť pokorným a lepším človekom.”

Komunitné centrá, v ktorých Michal Sivák mentoruje, vedie nezisková organizácia Človek v ohrození (ČVO). Dokopy ich má na Slovensku 5, v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Pracujú s rôznymi vekovými skupinami Rómov. Najmenším poskytujú predškolskú prípravu, starším pomáhajú doučovaním a prípravou na vyučovanie. Trinásť a viacročným Rómom centrá poskytujú kariérne poradenstvo a mentorský program s cieľom motivovať ich k ukončeniu ZŠ a ďalšiemu štúdiu.  

Prví absolventi strednej školy z osady

„Meranie úspechu v práci s našimi klientmi je špecifické, individuálne a zamerané na čiastkové, pre mnohých ľudí samozrejmé ciele. Sme komunitné centrá, ale na naše úspechy sa pozeráme mnohokrát cez úspechy jednotlivcov, keďže zmeny v komunitách sú otázkou dlhodobého procesu. Pre nás je úspechom napríklad aj to, že sa po 4 rokoch nášho pôsobenia v jednej lokalite podarilo motivovať 4 mládežníkov k nástupu na SŠ a vydržať aj po 1. ročníku. Budúci rok tak prví dvaja mladí z osady ukončia SŠ. Alebo to, že sa deti učia pravidlám a vzorom správania, ktoré vie oceniť aj MŠ alebo ZŠ,” hodnotí Lenka Zápotocká z ČVO, metodička pre komunitné centrá. 

Problémové je podľa Zápotockej v prípade školopovinných detí to, že mnohé sú zaradené do špeciálnych tried a škôl. Na základe tohto zaradenia majú zmenšené možnosti výberu strednej školy či základného učebného odboru. Absolvovanie takejto vzdelávacej inštitúcie síce ukončia osvedčením o absolvovaní, no ich uplatniteľnosť na trhu práce je stále komplikovaná. 

Úspešnosť pokračovania v štúdiu je závislá od komplexného prístupu, do ktorého sú zapájaní aj rodičia a okolie. „Pre mladého človeka je veľkou pomocou, ak aj rodičia pochopia alebo aspoň súhlasia so štúdiom. Zároveň je veľmi dôležité po prvotnom nadšení a vidine lepšej budúcnosti upozorniť mladých ľudí, čo všetko to bude obnášať a čo môžu očakávať. Pomoc našich mentorov je veľmi nápomocná pri prežívaní stresu z nového prostredia, nárokov školy aj možného tlaku vlastnej komunity. Študentom vieme pomôcť aj štipendijným programom, keďže ďalšie štúdium si vyžaduje aj zvýšené finančné výdavky.“ 

ČVO sa v centrách osvedčila práca s deťmi v 6. a 7. ročníku. U starších žiakov je téma rovnako dôležitá, no podľa skúseností je úspešnosť týchto detí pokračovať v štúdiu slabá bez predchádzajúcej podpory. „Treba priznať, že aj napriek našej intervencii sa stáva, že deti opustia školu, najhoršie je, keď to urobia v poslednom ročníku. Najčastejšie sú za tým kultúrne vzorce rodiny, ktoré zmeníme len veľmi ťažko. Preto je dôležité zaangažovať rodičov do vzdelávania. My im zvonku vieme dať podporu a pozitívne príklady, ale to dôležité sa nakoniec deje doma.“

Celkovo sa v roku 2019 zúčastňovalo aktivít centier ČVO 495 dospelých a 442 detí. Vďaka kariérnemu poradenstvu v roku 2019 na strednú školu nastúpilo 17 mladých Rómov a Rómiek.

Nová práca pre 2 kamarátky

Ďalšia nezisková organizácia Jóna, ktorá pozitívne vplýva na Rómov, pôsobí v komunitnom centre v dedine Soľ, ktoré funguje vďaka podpore Ministerstva vnútra SR, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Európskemu sociálnemu fondu a európskemu fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu ľudské zdroje. Veľkým pozitívom je aj otvorený prístup starostu obce Soľ a jeho spolupráca.

Mesačne sa v komunitnom centre pracuje s približne 100 deťmi, 25 dospelými a 15 celými rodinami. V rámci aktivít pre mladšie ročníky sa zameriavajú predovšetkým na motiváciu vzdelávať sa.

„V centre vedieme krúžky varenia a šitia, teraz máme malú prestávku. Uskutočnili sme dve besedy s úspešnými rómskymi mladými mužmi. Tí mladých povzbudili, aby sa nevzdávali. V takýchto aktivitách plánujeme pokračovať,” vysvetľuje Ivana Blecharzová, odborná pracovníčka a garantka.

Uplynulé leto vďaka podpore programu Karpatskej nadácie a Lear Corporation Seating Slovakia navštívili mladí Rómovia dve firmy v regióne – Lear Corporation a Linora.  

„Cieľom bolo motivovať mladých ľudí a na skutočnom príklade im ukázať, čo môžu dokázať, ak dokončia školu. Chceli sme im ukázať, že môžu mať vyššie ciele. Tým, ktorí už ukončili školskú dochádzku alebo mali na to vek, sme chceli ukázať, že sa môžu uchádzať o zamestnanie,” dopĺňa Blecharzová. 

Spoločnosť Lear Corporation sídli v Prešove a venuje sa výrobe pre automobilový priemysel. Podľa slov špecialistky ľudských zdrojov Lucie Cibríkovej je firma otvorená exkurziám. Pre návštevníkov z Jóny bola vo firme pripravená aj prednáška. „Na nej odzneli základné požiadavky spoločnosti Lear, bez splnenia ktorých nemôže záujemca nastúpiť. Jednou z nich je podmienka ukončeného stredoškolského vzdelania. Taktiež sme poukázali na možnosť kariérneho rastu, čoho príkladom sú naši kolegovia rómskeho pôvodu. Jeden z nich sa exkurzie zúčastnil, previedol návštevníkov výrobnou halou a odpovedal na kladené otázky.”

Lear Corporation má pozitívne skúsenosti so zamestnávaním rómskej menšiny. „Väčšina Rómov pracuje na pozícii operátor výroby a operátor logistiky, ale máme aj zamestnancov, ktorí pracujú v riadiacich pozíciách či už ako tímlíder alebo supervízor,” doplnila Cibríková.

Vďaka exkurzii v Linore, ktorá sa venuje výrobe pančúch, získali 2 dievčatá aj prácu. „Som veľmi rada, že som mohla ísť na exkurziu do oboch firiem. Veľmi sa teším, že som sa mohla zamestnať v Linore. Páčilo sa mi tam a som rada, že tam môžem získať ďalšie pracovné skúsenosti. Zamestnala sa tam aj moja kamarátka, pre ktorú to je prvá práca,” hodnotí 22-ročná Nikola.

Pre lepšiu budúcnosť

Aktivity oboch organizácií a ich komunitných centier dlhodobo podporuje aj Karpatská nadácia, ktorá sa zameriava predovšetkým na zlepšovanie východného Slovenska – podporou inovatívnych nápadov, komunít a integračných aktivít. 

„Ľudia, ktorí interné prostredie marginalizovaných rómskych komunít poznajú iba z negatívnych správ v médiách, majú často skreslené predstavy o situácii. My vieme, že veľká časť tejto komunity sa skutočne snaží, ale vymaniť sa z kruhu generačnej chudoby je nemožné bez pomoci silnejšieho. Súčasne vieme, že táto komplexná výzva môže byť riešená iba v spolupráci so štátom, samosprávou, mimovládnymi organizáciami a miestnymi komunitami – ľuďmi, susedmi. Hovorí sa o tom veľa, ale tej skutočnej pomoci je veľmi málo a to chceme zmeniť. Súčasťou tohto procesu je búranie mýtov a negatívneho nastavenia časti majoritnej populácie voči Rómom a chudobným ľuďom. Stále viac mladých Rómov chce získať vzdelanie, stále viac ich smeruje na vysoké školy a dokonca máme už výborné príklady vyštudovaných odborníkov, ktorí sú dobrým modelom pre ostatných,“ vyjadrila sa Laura Dittel, riaditeľka KN.

Dôležitosť pomoci minoritným a marginalizovaným komunitám si uvedomuje aj Michal Sivák. „Plánujem ísť na doktorandské štúdium, časom by som rád šiel do programu Teach for Slovakia, ktorý vnímam ako úžasnú skúsenosť. Postupne by som sa chcel vrátiť do Košíc. Pôsobil som na Luníku IX ako učiteľ v materskej škole, vnímam preto význam predprimárnej edukácie, ale bol som aj tútor pre deviatakov, kde som doučoval slovenský jazyk a matematiku. Luník je pre mňa veľmi lukratívne miesto. Bez podpory iných to predsa nezvládnu, všetci sa im nemôžeme otočiť chrbtom. Sú to len plány, no túžim potom. Ľudia Rómami opovrhujú a ja chcem byť tým, kto ich nebude odsudzovať za ich pôvod, práve naopak, podá im pomocnú ruku.”  

Priznáva, že vzdelávanie rómskych detí je náročné, stretáva sa s bariérami pri výchove, predsudkami v spoločnosti a životnými podmienkami. 

„Musíme byť optimistickejší. Naša komunita potrebuje vidieť vzory, ktoré ukončili vysokú školu alebo sa uplatnili na trhu práce v rôznych zamestnaniach, aby pochopila, že sa to dá. Na Slovensku je ich dosť a mali by viesť besedy v rómskych komunitách, prípadne vytvárať participáciu v osadách. Vzdelanie a zamestnanie je cesta Rómov k integrácii na Slovensku, iná nie je.”