Dve tretiny malých firiem vydržia bez prijatia opatrení najviac mesiac

30 % podnikateľov hovorí, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov, 59 % hovorí, že mzdy a faktúry zvládnu platiť v splatnosti najviac mesiac a 37 % už dnes vie, že budú musieť prepúšťať alebo skracovať úväzky. Tieto zistenia vyplývajú z prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

„V zahraničí vidíme, že krajiny spolu s karanténnymi opatreniami prijímajú zásadné ekonomické balíčky, na udržanie zamestnanosti a podporu ekonomiky. Slovenská vláda a parlament si dávajú načas. Prvé opatrenia prijali včera, teda takmer dva týždne od zatvorenia prevádzok a škôl na celom Slovensku. Každý piaty podnikateľ v našom prieskume však uviedol, že dokáže pri súčasnej situácii platiť načas mzdy a faktúry najviac 14 dní,“ hovorí Ľuboš Kolesár, člen generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Je potrebné si uvedomiť, že Bratislavy sa reštrikčné opatrenia týkajú už o týždeň dlhšie,“ dodáva Kolesár.

REKLAMA

Veľkosť problému v ekonomike dokresľujú aj údaje portálu Finstat, ktorý uvádza, že ekonomický útlm kvôli koronavírusu sa na Slovensku priamo dotýka 15 660 obchodných spoločností, ktoré spolu ročne generujú tržby vo výške približne 8,8 miliardy eur. Najviac z nich sa nachádza v okrese Bratislava (4 339), kde ohrozené obchodné spoločnosti spolu tvoria ročné tržby vo výške takmer 5,5 miliardy eur. S veľkým odstupom nasleduje okres Košice, kde je takýchto obchodných spoločností 1 051 a dosahujú ročné tržby spolu vo výške takmer 300 miliónov eur. K týmto 15 660 spoločnostiam z najviac ohrozených sektorov treba ešte pripočítať 41 553 živnostníkov.

Čas na prijatie opatrení, ktoré môžu zásadne zmierniť dopady sa kráti každým dňom, faktúry a mzdy treba platiť a tržby mnohým klesli na nulu. „Mnoho majiteľov firiem sa muselo v týchto dňoch rozhodnúť či zaplatia DPH alebo si nechajú prostriedky na mzdy svojich zamestnancov. V nasledujúcich dňoch budú zvažovať z čoho zaplatia odvody z miezd, ale aj to, či a koľko zamestnancov prepustia, aby im zákonné lehoty plynuli od začiatku apríla,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

„Vláda by preto zo zásadným ekonomickým balíčkom nemala vyčkávať. Rýchlosť je v tomto prípade rozhodujúca. Zároveň treba dobre zvážiť ako použiť obmedzené zdroje tak, aby pomohli kľúčovým sektorom prežiť a následne naštartovali pridusenú ekonomiku. Táto situácia zasiahne všetkých, no nie každého bude možné podporiť finančne. Firmám pomôže aj zásadné obmedzenie regulácií, pretože potrebujú v týchto časoch maximálnu flexibilitu a minimum byrokratických prekážok,“ dodáva Solík.

Kľúčové zistenia z prieskumu

1. Takmer 2/3 respondentov (64 %) hovorí, že museli prerušiť svoju prevádzku (zavrieť kamennú prevádzku alebo museli prerušiť svoje služby, pretože sa nedokážu stretnúť so zákazníkmi).
2. 30 % respondentov avizuje, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov.
3. Iba 1 z 30 podnikateľov deklaroval, že sa ho prijaté opatrenia zatiaľ nedotkli.
4. K prerušeniu prevádzky museli pristúpiť v najväčšej miere podnikatelia v sektore ubytovania a stravovania (82 % podnikateľov), ostatných služieb (73 % podnikateľov) a obchodu (66 %). No zároveň približne 1/5 priemyselných podnikov (20 %) a stavebných spoločností (18,2 %) hovorí, že museli pozastaviť činnosť, pretože im chýbajú vstupy (napr. materiál od dodávateľov).
5. Firmy zamerané na B2B segment sa vo výraznejšej miere snažia nahradiť fyzický kontakt komunikáciou na diaľku (11 %). V prípade B2C segmentu sa to prakticky nedeje (2 %).
6. 41 % respondentov uviedlo, že v tieto dni funguje z finančnej rezervy vytvorenej v minulosti.
7. Každý piaty podnikateľ (22 %) už teraz vie, že bude musieť znížiť počet zamestnancov, či rozviazať zmluvy so spolupracujúcimi živnostníkmi.
8. Firmy zamerané na B2C segment patria medzi výraznejšie ohrozené (66 % z nich má rezervu max. na preklenutie 1 mesiaca).
9. Väčšie podniky sú na tom lepšie ako menšie. Viac ako polovica respondentov s tržbami nad 500 tis. eur  (56 %) má min. 2-mesačnú rezervu.
10. Každý desiaty podnikateľ (10 %) už začal prispôsobovať svoje portfólio produktov novým potrebám trhu.
11. Najmä väčšie spoločnosti (nad 50 zamestnancov) vo výraznej miere (nad 46 %) začali už teraz rokovania s dodávateľmi a bankami o predĺžení splatnosti faktúr/úverov.
12. Viac ako polovica respondentov (51 %) by na preklenutie tohto náročného obdobia uvítala zníženie zamestnaneckých odvodov, daňové odklady, príp. príspevok na časť mzdových nákladov.
13. Ďalšia štvrtina (26 %) preferuje bezúročné pôžičky od štátu.
14. Začínajúci podnikatelia by vo väčšej miere privítali bezúročné pôžičky na úkor zníženia odvodov, či daňových odkladov. Presne opačná je situácia u podnikateľov, ktorí sú na trhu dlhšie.

Charakteristika prieskumu a vzorky respondentov

Zber dát sa uskutočnil od 17. do 23. marca 2020. Počet respondentov: 591 respondentov