fbpx
EAST MAG
potokarova filharmonia

Lucia Potokárová: Mrzí ma, že Košická hudobná jar nebude po 64 rokoch

V 2. polovici roka 2019 získala Štátna filharmónia Košice (ŠfK) novú riaditeľku. Aktivity filharmónie však pozastavila pandémia. Lucia Potokárová tak na poste riaditeľky okúsila dobré časy a hneď aj tie zlé. 

Začnime od aktuálnej situácie – ako vyzerá činnosť ŠfK v čase pandémie?

Vzhľadom na aktuálne nariadenie vlády SR je momentálne činnosť ŠfK pozastavená až do odvolania. Krízový štáb ŠfK nariadenia uplatnil do praxe a s plnou vážnosťou dohliadame na ich dodržiavanie a na zdravie našich kolegov. Mapujeme aktuálne výpadky a zavádzame konkrétne kroky na zvládnutie najbližších týždňov a mesiacov.

Predpokladáte, aký dopad bude mať pre ŠfK koronakríza?

V tejto chvíli je ťažko odhadnúť, ako sa situácia vyvinie. Kľúčové sú pre nás dva aspekty – dátum obnovenia koncertnej činnosti a miera/možnosti podpory MK SR. Dôležité budú aj celoslovenské opatrenia pre sektor kultúry a kreatívny priemysel. Pracujeme s niekoľkými variantmi. Pre všetky nezrealizované plánované koncerty by sme radi našli náhradný termín v priebehu nasledujúcich sezón. Výnimkou sú projekty, ktoré boli vytvorené tematicky pre dané obdobie. V prípade, že by sa koncertná činnosť obnovila ešte v aktuálnej koncertnej sezóne, ŠfK bude pokračovať v plánovaných koncertoch.

O čo všetko prídu priaznivci klasickej hudby?  

Hudobné umenie v našej koncertnej sále utíchlo 10. marca. Mimoriadne ma mrzí zrušenie festivalu Košická hudobná jar, je to prvýkrát po 64 rokoch, čo tento festival nebude a rovnako aj rad plánovaných koncertov. Dúfam, že táto situácia nepotrvá dlho a že sa živé umenie opäť vráti medzi ľudí, kde má svoje nenahraditeľné miesto.

Programová ponuka aktuálnej 51. koncertnej sezóny reflektuje dôležité medzníky  hudobnej histórie, ponúka mimoriadne dramaturgicke koncepcie a na pódium pozýva výborných domácich aj zahraničných interpretov. Už od začiatku sezóny sme reflektovali výročie 250 rokov od narodenia velikána hudobných dejín Ludwiga van Beethovena.

Z pomedzi plánovaných diel, ktoré žiaľ už v sezóne nezaznejú spomeniem napríklad symfóniu Maliar Mathis Paula Hindemitha, oratórium Kristus na hore Olivovej Ludwiga van Beethovena, Koncert pre flautu André Joliveta, Fantastickú symfóniu Hectora Berlioza či Metamorfózy pre 23 sólových sláčikových nástrojov veľkého lyrika Richarda Straussa…

Máte za sebou čosi vyše polroka vo funkcii riaditeľky ŠfK, ako ste sa stotožnili s novou pozíciou?

Na poste riaditeľky bolo jednou z mojich prvých úloh personálne obsadenie a súčasne programové plánovanie nasledujúcich koncertných sezón. Je to pre mňa veľmi intenzívne obdobie. Z umeleckého a emočného hľadiska som za ten krátky čas prežila veľa krásnych momentov, či už z koncertov nášho abonentného radu, alebo z mimoriadne úspešného vystúpenia ŠfK v Berlínskom Konzerthause. Zároveň som bola konfrontovaná s vážnymi technickými problémami budovy, ktoré bolo potrebné neodkladne riešiť, a aktuálne musíme čeliť mimoriadnej situácii ktorá nás všetkých zastihla.

Rozhovor prebehol pred pandémiou v priestoroch koncertnej sály ŠfK.

Aká bola Vaša cesta k hudbe?

Od detstva som bola obklopená hudbou a tak som prirodzene začala navštevovať základnú umeleckú školu a následne som absolvovala štúdium na Konzervatóriu, odbor husle. Nasledovalo vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte UK odbor Muzikológia – hudobná veda. Už počas štúdia som bola súčasťou rôznych muzikologických projektov, vyučovala som hudobnú teóriu. Môj prvý kontakt so ŠfK bol v roku 2007, keď som absolvovala 3-mesačnú vysokoškolskú prax a spolupracovala som na príprave dvoch festivalov – festivalu súčasného umenia a Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola. Medzitým som bola súčasťou Medzinárodných projektov (EHMK, K13), kde som  pracovala na pozícii projektového manažéra a hudobného dramaturga. So ŠfK som prepojená od novembra 2016, kedy som začala pracovať ako námestníčka umeleckej prevádzky aj dramaturgička.

Máte ako riaditeľka vízie, ako viesť inštitúciu? Ohrozila ich  pandémia?  

Samozrejme, že počas koronakrízy nie je možné držať sa akejkoľvek vízie, pretože naša koncertná činnosť je pozastavená. Verím však, že po jej skončení sa nám podarí pokračovať v našom smerovaní a cieľoch. Tými sú udržiavanie kvalitatívnych výkonov orchestra na čo najvyššej umeleckej úrovni, spolupráca s významnými domácimi a zahraničnými umeleckými osobnosťami, konkurencieschopnosť na domácich aj zahraničných pódiách, prinášanie kvalitných dramaturgických konceptov, budovanie publika, obnova hudobných nástrojov a iné.

Ako vyzerá publikum ŠfK a ako sa zameriavate na mladšie generácie?

Faktom je, že nám na našich koncertoch chýba návštevník strednej generácie. Budovanie publika je jedným z hlavných cieľov môjho pôsobenia na poste riaditeľky, ale je potrebné v tejto oblasti špeciálne podnietiť diskusiu aj na pedagogickej úrovni.

Z môjho pohľadu nie je jednoduché nastaviť plán propagácie, keďže treba osloviť niekoľko generácií návštevníkov. Musíme sústrediť pozornosť na generácie poslucháčov jednotlivo. Staršia generácia chce doslova uchopiť informáciu, a teda nemôžeme úplne opomenúť printovú kampaň, i keď tá vo všeobecnosti ide do úzadia. Všetky informácie, ktoré zverejňujeme online, musíme sprostredkovať aj poslucháčom, ktorí nemajú možnosť navštíviť našu webovú stránku a už vôbec nie sú na sociálnych sieťach. Špeciálny dôraz kladieme na najmladšiu generáciu – nášho budúceho, verím, že aj abonentného poslucháča.

Aký program priláka týchto mladších návštevníkov?

Je to veľmi individuálne. Niekedy zaujme kombinácia programu, inokedy osobnosť sólistu. Ak nerátame projekty Filmovej hudby a komerčné projekty, je náročné osloviť návštevníkov vo veku 25 – 35 rokov. Ale s radosťou môžem konštatovať, že za posledné obdobie fungovania sme registrovali nárast práve tejto vekovej kategórie na našich abonentných koncertoch.

Lucia Potokárová, riaditeľka ŠfK.

Je ľahké pozývať do Košíc svetové hudobné mená?

Nerada by som zúžila odpoveď na konštatovanie, že je to len otázka financií. Musíme si uvedomiť geografickú polohu mesta a aké metropoly sú v našej blízkosti, ktoré nám v tomto smere môžu konkurovať, a zároveň si uvedomiť kúpyschopnosť a veľkosť poslucháčskej základne. Myslím, že sa nám vzhľadom na tieto aspekty darí pozývať do metropoly východu významné osobnosti a verím, že sa to bude dariť stále vo väčšej miere.

Koho by ste si želali vidieť a počuť v ŠfK? 

Orchestru ŠfK by som priala, aby si zahral pod taktovkou osobností ako Paavo Järvi, Juraj Valčuha, Jakub Hrůša, a doprevádzali sólistov, ako sú Hilary Hahn, Vladimir Ashkenazy, Gautier Capucon…

Posledná otázka, p. Potokárová: Prečo by si mal človek pustiť klasickú hudbu?

Mali by si ju pustiť ľudia, ktorí chcú hudbu počúvať. Tzv. vážna hudba nie je hudbou k jedlu, k spríjemneniu atmosféry v kaviarni alebo v obchode. Prináša svoj vážny hodnotný obsah, ktorý vnímavého človeka obohacuje a napĺňa umelecky, emočne či intelektuálne…

Ak chcete tieto jej atribúty zažiť, navštívte koncert Štátnej filharmónie Košice v Dome umenia po jej znovuotvorení 🙂

Edita Fabian Hilgartová

komentárov 14