Peter Leško: UX vie zlepšiť produkt aj zvýšiť predaje

V poslednej dobre sa v IT svete čoraz viac skloňujú pojmy UX a UI. O tejto téme sme sa porozprávali so spoluzakladateľom košickej UX komunity, ktorý sa tejto oblasti venuje 8 rokov. Peter Leško sa okrem práci v dizajn tíme GlobalLogic venuje aj školám. Aj vďaka nemu vznikol na ŠUP Košice nový odbor dizajn digitálnych aplikácií.

Asi začneme hneď tým, čo vlastne UX znamená… 

Znamená to User eXperience, čo môžeme preložiť ako “používateľská skúsenosť/zážitok”. UX sa teda zaoberá potrebami a riešením problémov koncových používateľov, ktorí by mali byť vždy na prvom mieste a v centre pozornosti, keďže oni sú tí, ktorí produkt, web alebo aplikáciu budú používať. Úlohou UX dizajnéra nie je len nakresliť pôsobivý produkt po vizuálnej stránke, ale aj byť empatický a nájsť ten správny prienik medzi tým, čo ľudia potrebujú, a či je to vhodné z biznisového pohľadu. UX je o pocitoch, interakcii medzi používateľom a zariadením, pozitívnom používateľskom zážitku, intuitívnosti a použiteľnosti, ergonómii a estetike a hlavne o používateľoch.

Akú úlohu má UX pri vývoji produktu a kde má svoje miesto?

Predstavte si, že si objednáte do nového bytu kuchynskú linku so spotrebičmi bez toho, aby ste sa predtým porozprávali o vašich potrebách s pracovníkmi kuchynského štúdia. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa v tejto kuchyni budete cítiť dobre, že v nej budete vedieť nájsť, čo potrebujete a budete si užívať chvíle pri varení. Túto kuchyňu by si vychutnal jej dizajnér, pretože ju navrhol podľa svojich predpokladov, ktoré si s vami neoveril. Pokiaľ si vždy na začiatku nezistíte, čo ľudia potrebujú a aké majú problémy, tak produkt, ktorý vyvíjate (a investovali ste do vývoja veľa energie, času a financií) nemusí byť pre nich vhodný. Pri každom vývoji produktov je nesmierne dôležité dbať na to, čo chcú koncoví používatelia. A to už na začiatku vývoja.

Ako brať pri vývoji ohľad na koncového používateľa?

Dôležitý je výskum hneď na začiatku, ktorý zahŕňa napríklad rozhovory s používateľmi o ich potrebách, analýzu trhu, potom vytvorenie vhodného riešenia a následne otestovanie návrhu s používateľmi. Tento cyklus sa môže opakovať (iterovať) niekoľkokrát, až pokiaľ sa nenájde to správne riešenie, ktoré používateľovi pomôže a “zjednoduší mu život”.

V minulosti UX neexistoval, no úspešní dizajnéri sa vždy zameriavali na používateľa daného produktu. V čom je teda UX výnimočný oproti bežným výskumným metódam, ktoré sa používali desiatky rokov dozadu?

UX existoval v rôznych podobách už vo veľmi dávnej minulosti. Spomeniem Feng Shui, ktorý je o usporiadaní vášho okolia optimálnym alebo užívateľsky prívetivým spôsobom. Taktiež je známe, že aj starí Gréci poznali a využívali ergonomické princípy. Podobné princípy aplikujeme aj pri vytváraní aplikácie či webovej stránky. V dnešnej dobe sa UX dostal do vylepšenej formy a po rokoch vývoja sa zoštandardizovali niektoré procesy a metódy, ako správne postupovať pri riešení problémov – Design Thinking, Double Diamond alebo Design Sprint.

UX dizajn sa neustále vyvíja s príchodom umelej inteligencie, virtuálnej reality, alebo hlasových technológií a dnešní UX dizajnéri sa týmto trendom prispôsobujú.

UX sa často spája aj s UI – v akom sú vzťahu – nadväznosti? Mal by byť UX dizajnér zároveň aj UI dizajnér?

UI (užívateľské rozhranie) môžeme definovať ako vizuálne a fyzické prvky, s ktorými interagujeme, keď používame zariadenie (mobil, tablet, xbox, toastovač,…). A UX je skúsenosť človeka pri používaní UI. UI je vrcholom ľadovca, ktorý trčí z mora, a tá obrovská časť pod hladinou je práve UX. Keďže je UI súčasťou UX, tak je určite výhodou, ak si vie UX dizajnér aj sám navrhnúť produkt po vizuálnej stránke. U nás v GlobalLogic sme v našom dizajn tíme všetci tak trochu multi-dizajnéri.

S pojmom UX sa spája aj slovo “použiteľnosť”. Ako by si ho definoval? 

V skratke to znamená, ako ľahko sa používa webová stránka, aplikácia alebo produkt. Ako ľahko používateľ môže vykonať nejakú úlohu – napríklad úspešne sa zaregistrovať.  Dôležité je testovanie použiteľnosti (usability testing). Je to spôsob, ako testovaním so skutočnými používateľmi zistiť, či je produkt ľahko použiteľný, či vedia používatelia nájsť to, čo potrebujú, čo sa im zadá ako úloha. Zvyčajne sú pri tom pozorovaní, aby sa zistilo, kde sa stretávajú s problémami, či sú zmätení alebo vedia úlohu bez problémov dokončiť.

Najčastejšie sa UX spája s dizajnom. Využívajú tieto metódy len dizajnéri, alebo aj iné profesie, ktoré sú dôležité pri vývoji produktu?

UX je multidisciplinárne. Zahŕňa veľkú škálu odvetví. Rôzne metódy UX sa využívajú v mnohých oblastiach od politiky až po predaj automobilov. Napríklad rozposlaním dotazníkov viete zistiť názory a potreby ľudí a následne podľa toho prispôsobiť rôzne služby či produkty. Popularizáciou UX vieme dosiahnuť, že aj študent, developer alebo manažér sa naučí, ako riešiť rôzne problémy a ako vytvárať produkty vhodné pre ľudí, aby spĺňali ich potreby. 

Je rozdiel medzi teoretickým UX a UX v praxi?

Keď sa človek viac ponorí do problematiky UX, zistí, aké je to celé rozmanité. Môžete kresliť nápady na papier alebo pomocou digitálnych nástrojov, vytvárať dotazníky, robiť analýzu trhu a konkurencie, vytvárať prototypy na testovanie, alebo sa osobne zhovárať s používateľmi v kaviarni. Prax je už iná 😉

Mnohokrát je ťažké pri reálnych projektoch použiť “ideálny” UX proces, mať dostatočný čas a priestor na počiatočný výskum alebo aj presvedčiť zákazníka, prečo je dizajnová fáza tak dôležitá a nevyhnutná. Často sa tieto počiatočné fázy vynechajú, alebo sa robia len narýchlo, čo je zlé. 

UX dizajnu sa venuješ zhruba 8 rokov. Prešlo UX zmenami aj počas tohto obdobia?

Keďže si ľudia začali viac a viac uvedomovať dôležitosť UX, tak sa stáva viac populárnym. Stále sa vylepšujú a vznikajú nové nástroje pre dizajnérov, napríklad Figma– uľahčuje dizajnérom prácu a zlepšuje kooperáciu a transparetnosť medzi dizajnérmi, developermi i celým tímom. Využívajú sa viac metódy Design Thinking a Design Sprint. Taktiež sú populárne rôzne typy workshopov, ktoré pomáhajú lepšie zadefinovať a sprioritizovať problémy a nájsť aj vhodné riešenia.

Máš nejaký projekt na ktorý si z pohľadu UX obzvlášť hrdý? 

Je to projekt FINE, na ktorom som spolupracoval s dizajnérmi z firmy Method. Celá myšlienka projektu bola pomoc deťom vo vyjadrovaní emócií a zlepšenie komunikácie s rodičmi. Strávil som v ich štúdiu v Londýne zopár dní, kde sme pripravovali spoločne spôsob, ako testovať zvolené hypotézy, ktoré som následne testoval s ľuďmi v GlobalLogic. Práve na tomto projekte som videl, aký dôležitý je výskum už na začiatku. Prebiehal formou rozhovorov s deťmi, rodičmi, učiteľmi a psychológmi, a taktiež formou workshopov s deťmi. Samy dokonca navrhovali, ako by oni riešili zlepšenie vyjadrovania pocitov.

Aktívne sa venuješ aj vzdelávaniu v oblasti UX. V čom vidíš potrebu vzdelávať mladých ľudí v tejto oblasti? 

Ak chceme, aby veci fungovali lepšie, tak je potrebné začať na základných a stredných školách a pokračovať na univerzitách. Mám na mysli nastavenie správneho myslenia u žiakov. Či už ide o pedagógov a študentov so zameraním na programovanie, alebo budúcich UXákov, tak základné poznatky z oblasti UX im pomôžu, aby digitálne, ale aj iné produkty vyvíjali pre budúcich používateľov so zameraním na ich potreby.

Títo študenti by mali byť vedení správnym smerom a našou snahou je im odovzdávať skúsenosti z praxe. Žiaci ŠUP Košice odboru dizajn digitálnych aplikácií mi prirástli k srdcu a vidím, ako napredujú. Malými krokmi sa približujeme k tomu, že tento unikátny odbor bude mať na Slovensku o pár rokov prvé UX lastovičky, ktoré sa budú vedieť svojimi poznatkami a praktickými skúsenosťami začleniť medzi slovenských UXákov a taktiež napomôcť pracovnému trhu.

Okrem stredoškolákov chodíš prednášať aj na FEI TUKE. Je rozdiel vysvetľovať UX budúcim informatikom a nie výtvarníkom?

UX je veľmi rôznorodé – od psychológie, cez umenie, analytiku, až po technické zručnosti. Myslím, že veľký rozdiel tam nie je. Aj informatik, aj výtvarník si vie nájsť v UX tú svoju parketu. Naším cieľom je ukázať študentom, ako im znalosti z tejto oblasti vedia pomôcť v ich budúcej IT kariére a rovnako aj pri školských projektoch, bakalárskej či diplomovej práci. Využitím UX princípov si budú vedieť lepšie obhájiť svoje riešenia a mať vhodné argumenty. Myslím, že je vždy inšpiratívne pre študentov v dnešnej dobe, keď im príde človek z praxe porozprávať, čo robí a na akých výnimočných projektoch pracuje.

Si spoluzakladateľom košickej UX komunity a stal si sa aj členom SUXA (Slovenská user experience asociácia). Ako vnímaš košické UX podhubie? 

Pred niekoľkými rokmi som v Košiciach o UX dizajnéroch skoro vôbec nepočul. Teraz je to iné. Počas našich stretnutí s komunitou zisťujeme, ako záujem o toto odvetvie stúpa a v koľkých firmách pracujú ľudia, ktorí sa venujú UX dizajnu. Som milo prekvapený, aký veľký počet ľudí sa už zapojil do našej komunity a že je záujem sa vzdelávať a spájať v tejto oblasti.

Zhruba pred rokom som sa začal aktívne venovať UX komunite na východe a spolu s pedagogičkou Ľubicou Revákovou sa snažíme popularizovať UX v našom regióne. Naším cieľom je vzdelávanie a zdieľanie skúseností a vedomostí medzi UXákmi navzájom. Chceme, aby táto komunita bola o ľuďoch a aby sme si všetci navzájom pomáhali a robili to s radosťou.

Popularizáciou UX chceme presvedčiť aj firmy o dôležitosti tohto odvetvia, aby začali so začleňovaním UX do ich procesov, a tým pádom aj dopomôcť k rozšíreniu pracovného trhu na východe. Asi najviac ma potešilo, keď sa nám ozvali Košičania, ktorí pracujú v tejto oblasti dlhé roky v zahraničí a vyjadrili sa, že vidia, že o UX je počuť už aj u nás. Majú tak väčšiu motiváciu sa vrátiť domov do Košíc. Toto sú momenty, keď si poviete, že sa tomu platí venovať svoj voľný čas.  

Má podľa teba profesia UX dizajnéra v Košiciach budúcnosť?

Určite áno. Nielen vo svete, ale aj u nás si viac a viac firiem uvedomuje, že práve úloha UX dizajnéra im vie pomôcť zlepšiť použitelnosť ich produktov, zvýšiť predaje a aj zlepšiť kooperáciu v projektových tímoch.

A otázka na záver. Ak by chcel niekto začať s UX dizajnom, aké by mali byť jeho prvé kroky?

V dnešnej dobe neobmedzeného množstva informácií na internete je to určite jednoduchšie, ako keď som začínal pred rokmi ja 🙂

Je toho veľa, spomeniem aspoň zopár zdrojov. Je veľmi dôležité nastaviť si ten správny “mindset”, a k tomu na čítanie odporúčam knihy Design of Everyday Things, Don’t Make Me Think a taktiež  Sprint. Ako prvý krok odporúčam získať nejaké základné teoretické znalosti o UX, procese a rôznych metódach. K tomu sa dajú nájsť informácie, tutoriály a aj free kurzy na týchto linkách: uxbeginner.com, careerfoundry, udemy, uxlibrary, uxforum.sk a designdokapsy.cz.

V druhom kroku sa zoznámiť s dizajnovými nástrojmi ako je Figma, Sketch a nástroje od Adobe. Odporúčam sa taktiež spojiť aj s komunitou – uxkosice a SUXA – sledovať tak podujatia a získať možnosť porozprávať sa s ľuďmi z praxe. Najdôležitejšie však je skúšať si dizajnovať vlastné veci, robiť si vlastné prípadové štúdie. To znamená nájsť si “nejaký problém” a pokúsiť sa na to nájsť riešenie, napr. môže to byť nejaká apka, ktorá nefunguje správne, alebo parkovací automat, kde ľudia majú problém ako zaplatiť a navrhnúť lepšie intuitívne prostredie na základe vlastného výskumu. Samozrejme, ak má niekto záujem sa porozprávať, tak nech napíše na ahoj@uxkosice.sk a my sa ho pokúsime naviesť správnym smerom.