Laura Dittel: Ochota pomáhať neziskovkám sa znížila

Rok 2020 bol pre všetkých plný zmien, ktoré boli prevažne neočakávané. Prispôsobiť sme sa museli všetci. Študenti, pracujúci, ale aj ľudia, ktorí svojou prácou pomáhajú iným a snažia sa prispieť k rozvoju našej spoločnosti. Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie, nám priblížila, ako koronakríza vplýva na tretí sektor a aká oblasť je najohrozenejšia.

Karpatská nadácia je regionálna nezisková organizácia, ktorá pôsobí predovšetkým na východe Slovenska už od roku 1994. Začiatkom roka 2020 oslávila 25 rokov. Jej cieľom je skvalitňovať život v miestnych komunitách, zlepšovať situáciu zraniteľných skupín či neformálne vzdelávanie detí, mládeže aj dospelých. Nadácia pomáha prostredníctvom grantových programov, programov neformálneho vzdelávania, rozvoja darcovstva a dobrovoľníctva a cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce v prospech regiónu.

Komu prioritne je určená pomoc Karpatskej nadácie?

Karpatská nadácia pomáha mimovládnym neziskovým organizáciám, aktívnym jednotlivcom, ale aj školám a učiteľom a ďalším skupinám na východnom Slovensku. Naša pomoc je vždy zameraná tak, aby posilňovala zodpovednosť jednotlivca, skupín, organizácií a komunít. Hľadáme a podporujeme tých, ktorí sa spoliehajú na seba a vlastné sily, vedia identifikovať problém a chcú ho aktívne riešiť. Často však nemajú potrebné know-how, potrebujú usmerniť a potrebujú aj trochu peňazí, aby mohli svoje plány na riešenie problému smerujúce k pozitívnej zmene uskutočniť. 

Aké problémy priniesla pandémia do oblasti a skupine ľudí, ktorým pomáhate? 

Takmer všetci si dnes uvedomujeme zásah pandémie do našich životov. Niektoré dôsledky prídu až neskôr, takže ich možno zatiaľ ani nevnímame, alebo pre nás nemajú také ostré kontúry. Je veľmi ťažké posudzovať, koho postihla pandémia viac a koho menej a ešte ťažšie je presne zadefinovať každý problém. Priniesla totiž potrebu kompletnej zmeny fungovania v súkromnej aj pracovnej oblasti pre každého. A my všetci sa s tým vysporiadavame ako vieme. Samozrejme, menej sú postihnutí tí šťastnejší, ktorí sú v lepšej ekonomickej situácii, môžu si dovoliť pracovať z domu, majú vytvorený priestor na to, aby to celé prekonali v relatívne dobrej pohode. 

Je nejaká oblasť, ktorú pandémia zasiahla o čosi výraznejšie?

Veľmi silno zasiahla pandémia vzdelávací systém – deti, mladých ľudí a ich učiteľov. To vnímame snáď najcitlivejšie a každý deň netrpezlivo čakáme na riešenia, ktoré by mali túto situáciu sanovať, zmierniť. V prípade žiakov a študentov sa to netýka len faktu, že sa nevzdelávajú, ako je podľa nastavených plánov potrebné. Strácajú sociálne kontakty, dennú pracovnú rutinu a prestávajú byť schopní plnohodnotne fungovať. Bude to mať obrovský dopad na ich ďalšie vzdelávanie, ale aj životy – či už súkromné alebo pracovné. Učiteľov situácia zasiahla tiež veľmi výrazne. Mnohé školy neboli vôbec pripravené na akúkoľvek zmenu a už vôbec nie na takúto radikálnu. Viacerým chýba technické vybavenie, zručnosti, v mnohých zlyháva vedenie, ktoré jednoducho nedokáže manažovať situáciu a robí ju tým ešte ťažšou. 

Téme vzdelávania a hlavne neformálnemu vzdelávaniu sa v nadácii venujeme už vyše 5 rokov. Preto veľmi citlivo vnímame všetko, čo sa v nej deje a hlavne to, čo sa nedeje.

Čo sa vo vzdelávaní nedeje?

Prvá vlna pandémie priniesla zistenia o nepripravenosti systému vzdelávania na všetkých úrovniach na takúto zmenu. Chýbajú zručnosti, reziliencia voči externým vplyvom aj základné podmienky vo forme moderného technického vybavenia a potrebných zručností u učiteľov. 

To, čo sa v tomto kontexte nedeje, alebo deje veľmi nedostatočne, je včasná a rýchla odpoveď a riešenia tejto situácie. Rovnako ako v oblasti zdravotníctva sme ani v oblasti školstva nevyužili leto na prípravu na druhú vlnu. Najviac to cítia deti z marginalizovaných rómskych komunít a tie, ktoré vypadávali zo systému vzdelávania aj v časoch pred pandémiou. 

Karpatská nadácia podporuje neziskové organizácie, pre ktoré musí byť aktuálne obdobie rovnako náročné…

Všetky mimovládne neziskové organizácie aj doteraz fungovali v neľahkých podmienkach. Boli finančne a kapacitne poddimenzované, ich práca nikdy nebola dostatočne docenená. Negatívne postoje voči nim dlhodobo naberajú na intenzite a oni to v časoch pandémie vnímajú ešte citlivejšie. Pre nás predstavujú jednu z najdôležitejších skupín našej podpory aj preto, lebo sú nezastupiteľným, tretím pilierom zdravej spoločnosti. Tým prvým je štát a druhým podnikateľský sektor. Mimovládne neziskové organizácie z opatrení vlády na pomoc sektorom zasiahnutým pandémiou úplne vypadli.

Často pritom suplujú štát a sanujú už aj tak veľmi náročnú situáciu v témach a regiónoch, na ktoré sa zabúda. Sú vo veľmi ťažkej situácii a mnohé z nich to už vzdali. Hlavne menšie organizácie bez profesionálnych pracovníkov, ktorí robili svoju prácu z nadšenia a vo voľnom čase. Dnes, keď musia predovšetkým zaopatriť svoje rodiny a najbližších, im už neostáva čas na nič iné a dobrovoľnícky altruizmus museli dať bokom.

Mnohé organizácie museli prepustiť zamestnancov, alebo ich značne zredukovať. Väčšina z nich nemá vytvorené žiadne rezervy a to je v týchto časoch pre mnohé fatálne. Situácia je ťažká a jej dramatickosť si uvedomíme, až keď si predstavíme za každým človekom rodinu, domácnosť, hypotéku…

Pred akými výzvami stála/stojí Karpatská nadácia?  

Ako nadácia, ktorá slúži tomuto regiónu, sme sa od prvého momentu zamerali na zisťovanie najakútnejších potrieb a usilovali sme sa pomôcť tam, kde to bolo najurgentnejšie. V prvej vlne sme sa zamerali na vzdelávanie a najmä na skupiny detí, ktoré žijú v sociálnej exklúzii či generačnej chudobe. Ide predovšetkým o desaťtisíce deti v marginalizovaných rómskych komunitách, ktoré vôbec nedokázali nabehnúť na online vzdelávanie, lebo im chýbali pomôcky, technika, pripojenie na internet, ale v mnohých prípadoch aj podpora dospelých, ktorí by sa s nimi doma učili, viedli ich a pomáhali. 

Otvorili sme verejnú zbierku a súčasne siahli do vlastných finančných rezerv, aby sme mohli spustiť grantový program Škola napriek korone. Ten poskytoval okamžitú, rýchlu a cielenú finančnú podporu učiteľom, dobrovoľníkom, aktívnym rodičom a školám, ktoré pomáhali týmto deťom túto situáciu preklenúť. 

Mnohí pripravovali a rozmnožovali pracovné listy pre deti a osobne ich roznášali v osadách do domácností. Následne sa vracali pre vyplnené úlohy, aby mohli prácu detí ohodnotiť, ale ich aj povzbudiť.

Všetky naše programy sme prispôsobili novej situácii a umožnili sme upraviť už udelené granty podľa nových podmienok. Povzbudzovali sme každú podporenú organizáciu, aby sa k situácii postavila najlepšie, ako vie, prispôsobila svoje aktivity ale aj priority situácii. Väčšina z nich to veľmi ocenila. 

Vnímate zo svojej pozície nejaké zmeny v potrebách tých, ktorým pomáhate?

Potreby ľudí sa neustále menia a my sa pokúšame načúvať im priebežne a čo najpozornejšie. To, čo registrujeme v posledných mesiacoch, sú okrem opísaných problémov aj prirodzené obavy ľudí z budúcnosti a veľmi silné zmeny nálad. 

Kým v prvej vlne pandémie sme videli obrovskú mieru solidarity, ochoty pomôcť, podeliť sa a pomáhať, teraz, počas druhej vlny sa to takmer úplne otočilo. 

Ľudia sú unavení, frustrovaní, cítia sa byť oklamaní a nemajú už trpezlivosť znášať obmedzenia, opatrenia a nepohodu. Domáca izolácia a strata sociálnych kontaktov to ešte znásobuje a my strácame citlivosť a schopnosť vnímať jemné neverbálne signály.

Túto zmenu individuálnych postojov registrujú aj mimovládne neziskové organizácie, ktoré sú našimi najdôležitejšími partnermi v regióne. Dnes sa im ťažšie získava podpora z komunity oproti prvej vlne, finančné zbierky sú menej úspešné a žiaľ, zdvihla sa aj nebývalá vlna dezinformácií a hoaxov, ktorých veľká časť mieri veľmi negatívne práve na tieto organizácie. 

V prípade ľudí, ktorí žijú v chudobe, cítime narastajúce obavy o budúcnosť a často aj akúsi rezignovanosť a stratu nádeje. Títo ľudia potrebujú našu solidaritu, podporu a pomoc viac ako kedykoľvek predtým. Sú to tí, ktorí často cestujú za prácou do zahraničia, čo im terajšia situácia veľmi komplikuje, ale aj tí, ktorí nemajú úspory a žijú často na úplnom okraji spoločnosti.

Cítiť menšiu chuť pomáhať aj zo strany súkromného sektora?

Súkromný sektor sa v čase prvej vlny pandémie zmobilizoval skutočne príkladne. Pre mňa osobne bolo veľmi povzbudzujúce vidieť, ako firmy, podnikatelia, jednotlivci naskočili na vlnu solidarity, dávania a podpory. Ako rýchlo sa plnili jednotlivé vyhlásené zbierky a ako dokonca mnohé subjekty ponúkali podporu skôr, než bola vyslovená prosba. Každý šil rúška, pomáhal dobrovoľnícky, všetci sme tlieskali zdravotníkom. 

My v nadácii sme zaregistrovali zvýšenú aktivitu firiem, ktoré sa k celej situácii postavili veľmi zodpovedne a mnohé z nich bez nejakej významnejšej výzvy ponúkali svoju podporu. Veľké projekty podpory sa realizovali na národnej úrovni, ale my sme zaregistrovali aj regionálne či miestne iniciatívy, ktoré nás tešili ešte viac. 

Blížiaci sa vianočný čas motivuje viac ľudí pomáhať. Je to citeľné aj v Karpatskej nadácii? 

Vianoce sú sviatkami, ktoré väčšinou „otvárajú srdcia” a poskytujú viac priestoru pre zastavenie, stíšenie, ale aj pomoc, podporu a solidaritu s tými, ktorí sú v núdzi či nemali v živote šťastie. Väčšina charitatívnych zbierok sa koncentruje práve na túto časť roka, lebo je to ten najvhodnejší čas pre ich úspešnosť. Viaceré organizácie prichádzajú s ponukou zaujímavých vianočných darčekov, ktoré skutočne pomáhajú. My sme si pre verejnosť prichystali pekné budíky, ktoré pomáhajú hneď trikrát. Prezentujú lokálnych umelcov, ktorí pripravili regionálny dizajn, vyrobili ich v chránenej dielni Barlička a zisk s predaja pôjde na podporu najmenej rozvinutých regiónov – spiacich dolín. Sú nádherné a určite by potešili aj Vašich čitateľov. 

To, čo ale ani v tomto čase nie je až tak populárne a podporované, sú rozvojové témy, investície do dlhodobejších systémových zmien či podpora tzv. kontroverzných tém, ktoré nie sú až tak jednoznačne pozitívne vnímané. Takým témam sa venuje aj Karpatská nadácia, ktorá sa primárne považuje za rozvojovú a nie charitatívnu. Snažíme sa namiesto uvarenej ryby ponúknuť ľuďom radšej udicu a tréning, ako si tie ryby nachytať. Je to niečo, čo sa nedá urobiť zo dňa na deň a zvyčajne to nie je ani také príťažlivé, lebo si to vyžaduje zložitú sústavu krokov, opatrení a intervencií. Na konci takej pomoci je vždy človek, ktorému sa zmení a možno zachráni život, ale jeho tvár zostáva anonymná. O to viac si ceníme našich partnerov – ľudí a firmy, ktorí tento rozvojový rozmer chápu a podporujú nás v ňom. Našťastie ich nie je málo a nám sa aj vďaka nim darí meniť veci k lepšiemu.