Vzduch znova zredol a ona s pocitom závratu padala k zemi. Výjav sa jej totiž pred očami prehral skôr, ako vôbec dopadla na podlahu.
Pocítila náraz, ale Viktor s Gabrielou sa k nej obaja vrhli, aby jej úder stlmili a Damián, ktorý práve vtedy stál rovno za ňou, jej dlaňou pohotovo podložil hlavu, aby neprišla k úrazu.
V ďalšej chvíli s vytreštenými očami hľadela, ako sa nad ňou skláňajú. Ešte aj spisovateľ vyzeral byť úprimne ustarostený.
„Tam… tam…“ vyrážala zo seba a ukazovákom mierila kamsi k spadnutým hodinám.
Gabriela sa rýchlo obzrela.
„Kde? A čo?!“
„Podával dieťa… komusi… komusi strašnému! Zlému!“ až lapala po dychu, keď si obraz znova predstavila.
„Kto?“ Gabriela sa nevzdávala a silno jej zvierala zápästie.
„Sedliak! Alebo… čosi také. Mal ľanové nohavice, chudobné topánky, ale krásny kabát!“
Damián jej pomohol sadnúť si. Lesia si tvár schovala do dlaní a rozrušene dýchala. Výjav bezbranného dieťaťa, zasadený priamo do jej hlavy, ju nemohol nechať chladnou.
„Vy ste tu… priamo tu, mali víziu?“ užasnuto dobiedzala Gabriela. „Čo ste ešte videli?“
Ale Lesia iba, stále so skrytou tvárou, pokrútila hlavou. Povedala už dosť a samej jej vlastné slová nedávali zmysel.
„Lesia je mocné médiu,“ zakročil Damián. „Je normálne, že ju zachvacujú vízie, keď je dom zamorený temnými silami. Čoskoro v nich určite nájde nejaké spojivo. Odvediem ju do obývačky, prineste jej pohár vody.“
„Ale…“
„Poďte,“ ozval sa Viktor a jemne Gabriele stisol plece.
Keď sa na neho pozrela, zbadala, že mu jedno obočie pomaly putuje nahor. Ale iba jedno! Prvotné obavy znova začínala striedať nedôvera. Zmätene sa postavila a nechala sa ním odviesť do kuchyne.
„Nemienim ju podporovať v amatérskom divadielku,“ šepol jej cestou do ucha.
Damián zatiaľ otrasenej Lesii pomohol vstať a nasmeroval ju do obývačky. Predtým jej však výsostne spokojný zašepkal:
„Perfektný výstup, tá žena ti to celé zožrala. Si skvelá herečka, Lesia.“
Lesia otvorila ústa, následne ich však zavrela. V skutočnosti si ani nevedela predstaviť, že by jej Damián uveril, že nič nehrala. Radšej sa pokúsila opäť vkĺznuť do roly Lesie Lubiny, ktorú len tak niečo nevysvetliteľné nerozhádže. Prvýkrát jej to však prišlo mimoriadne namáhavé. Úbohé dieťa… čo len s ním mienili robiť?… a trojoká príšera vynárajúca sa z temnoty kúta… Oboje jej neschádzalo z mysle.
Pokračovanie na ďalšej strane.
Andrea Bercik
tlačová správa
[…] kapitola […]