Výtvarník Dušan Scholtz: „Riadim sa krédom Každý deň je malým životom“

V lese si spokojne maľujme bez prehnaných ambícií a ega

Čo poézia? To ti bolo odjakživa blízke a vždy si sa vyjadroval aj veršami. Je to tak stále?

Čím som starší, tým mám väčšiu pokoru k týmto veciam a ak aj používam nejaké svoje texty, tak len v sprievode výtvarného prejavu. Ak som mal niekedy možno nejaké ambície v literatúre, tak ich už dávno nemám. Proste som si vybral a všetko som podriadil výtvarnému umeniu. Tam sa cítim asi najkomfortnejšie. Keď občas aj idem s kožou na trh, tak nevravím, že som si istý, ale aspoň dokážem mať pevnú pôdu pod nohami. Literatúra je úžasná vec, ale cúvol som pred ňou. Textíky si píšem, zvlášť okolo Feldovho vlaku som popísal veľmi veľa úvah. Občas niečo dám do príspevku na sociálne siete, ale dávkujem to s citom, aby bolo jasné, že sa snažím prezentovať ako výtvarník.

Feldov vlak a Different Trains – to je tvoj dlhodobý projekt. Si umelec, ktorý pochopil, že musí aj programovo niečo vytvárať a nielen si v ústraní tvoriť, lebo takto jeho meno viac zarezonuje?

REKLAMA

Ja si skrátka poviem, že urobím takúto výstavu a potom si spokojne zaleziem do lesa bez nejakých ambícií a prehnaného ega. Budem si len naplno spokojne maľovať. Ale z času na čas vás niekto osloví, alebo sa chcete konfrontovať s divákmi. Niekedy tiež nájdem Genius loci -nejaký priestor, v ktorom chcem niečo vytvoriť a stráviť nejaký čas s ľuďmi, s ktorými si rozumiem. Ako teraz s Jankom Sudzinom a muzikantmi.

Foto v galérii: A. Bercik

Ale ty nie si až taký solitér, veď máš za sebou napríklad aj viacero spoločných výstav s Jonsym Gállom…

Áno, ja to vyslovene vyhľadávam. V tomto prípade ma oslovil Johnsy a lichotilo mi, že chce so mnou vystavovať mladší výtvarník. Bolo to celé skvelé. Netvrdím, že by som časom nechcel urobiť aj samostatnú autorskú výstavu v Košiciach. Ale až inokedy. Teraz som rád, že môžem Košičanom ukázať časť svojej „inej“ tvorby.

Ty tvoríš popri práci, však?

Áno, robím v obchodnej firme a je to akoby som žil dva životy. Aspoň tak si pripadám. Jonsy sa smeje, že som ako Batman. Ale toto je pre mňa jediná cesta k mojej tvorivej slobode. Inak by som si ju nevedel presadiť. To ako potrebujem a chcem maľovať z hľadiska komercie asi neuspeje. Takto je to možno pre mňa náročnejšie, ale nevyhnutné. Je to jediná cesta.