Výtvarník Dušan Scholtz: „Riadim sa krédom Každý deň je malým životom“

Chcel som tiež poukázať aj na to, že zlatá éra moderny deportáciami skončila, keďže nešlo len priamo o umelcov, o ktorých sme prišli, ale i o množstvo mecenášov umenia. Tak som si vytvoril druhé libreto, ktoré som dotvoril, obohatil scénickosťou, kufríkom, hodinami a obrázkami, ktoré dotvárajú atmosféru.

Čo tvoja bežná tvorba? Aký v rámci nej badáš vývoj? Mne sa s odstupom pomerne veľkého počtu rokov zdá, že je to stále jedna línia, si to skrátka ty a tvoj nezameniteľný rukopis.

Je to jedna línia – či už chcem alebo nie. Ale pokojne v tej línii rád ostanem, a to nielen preto, že by som chcel ostať visieť na nejakom bode, v ktorom som sa kvázi našiel. Práve naopak, myslím si, že kto niečo tvorí, ten sa snaží stále prinášať niečo nové. Ale keď sa dívam na staré dielka, niekedy sa aj vedome vraciam k tej ich ľahkosti, ktorú teraz možno nemám alebo ju mám v nejakom inom duchu. Nehovorím však, že je to u mňa vždy to isté a že to vedome prijímam. Verím, že to rovnaké nie je, len duch tých mojich obrazov ostáva a asi aj ostane. Stále som očarený magickou realitou bežných dní. Občas uvádzam to svoje krédo, že každý deň je malým životom. Mám rád pitoresknosť Hrabalových postáv, toho, čo vidím okolo seba. Tematicky to tak ešte nejaký čas bude a ani nad tým nepremýšľam.

Teraz si bol dlhší čas v svete koláží, tešíš sa opäť na maľovanie?

Hlavne sa teraz teším, že je jar a to je môj čas. Koláže si diktovali svoj pohľad na vec, čiže ma v niečom obmedzovali, ale zároveň mi dávali čosi iné. Každopádne nebola však tá pravá sloboda pri maľovaní, takže sa už neviem dočkať, kedy to zase naberie smer niečoho, čo nemá žiadne pravidlá. Budem iba ja a plátno a teším sa na to. Mám pocit, že je tu opäť obdobie, keď by som sa do toho rád oprel a z niečoho sa vymaľoval. Maľba je pre mňa naozaj sloboda a rád by som sa o to podelil s okolím. Verím, že to aj pretavím do obrazov.

Čím sú medzery v tvorbe dlhšie, tým akoby som viac strácal odvahu

Ale nemáš teraz zlé obdobie, že nie? Kedysi si mi totiž povedal, že keď sa máš dobre, vtedy nemaľuješ.

REKLAMA

Spätne som zistil, že medzery v tvorbe sú zlé. Pretože čím sú dlhšie, tým akoby človek strácal odvahu. V posledných rokoch, odkedy som odišiel z Košíc do starého Trebejova, intenzívne tvorím. Všade mám poopierané plátna a s nimi žijem. Stále mám veci rozmaľované tak, aby som po nich pokukoval. Dokonca aj keď varím, položím si obraz tak, aby som sa na neho pritom díval. A tak sa dívam a premýšľam. Už nerobím tvorivé výtvarné prodlevy, lebo som zistil, že to škodí samotnej tvorbe. Nebolo to ono. Som rád, že tvorím intenzívne a hlavne, čím som starší, tým viac mám chuť tvoriť a verím, že mi to ostane.

Z tvojich diel stále srší človečenstvo. Zachytávaš bežných ľudí, bežné situácie. Kde iní krásu nevidia, ty áno. Čo také možno najbizarnejšie bolo námetom tvojich obrazov – okrem pisoárov, na ktoré si spomínam?

Veru, to boli niektorí starší umelci pohoršení. Mal som tri obrazy z verejných záchodov, ale paradoxne sa dva stratili. (Smiech.) Na jednej strane je to milé, na druhej je mi to ľúto. Niekedy premýšľam, že ich znovu namaľujem. Tam som sa trošku dostal do určitej grotesky – nielen čo sa týka priestoru, ale i postáv. Ono niektoré témy určite nie sú pre každého, ale sú ľudia, ktorí sa na tom vedia príjemne pobaviť a majú z toho radosť, takže ostanem určite aj pri tom.

Foto: archív umelca

Na základe čoho si vyberáš témy?

Nepremýšľam nad tým programovo. Len stále hľadám niečo, čo práve vystihuje dobu. Napríklad v poslednej dobe kolobežky. Nie je jednoduché zasadiť hocičo do obrazu, aby to malo pôvab a aj to výtvarne vyznelo… Občas sa mi mihne na obrazoch aj mobil, ale s citom.

A veľmi sa mi napríklad páči téma cyklistov. Je neuveriteľné dívať sa, ako chlapi zídu z bicyklov ako papagáji a sádielko im trčí z gatí. (Smiech.) To sa mi veľmi páči. Tie farby na nich a všetko, to sa priam pýta namaľovať.

Tvoja farebnosť je naozaj pôvabná – modrá, tyrkysová, zelenkavá, fialová… aspoň ja to takto evidujem. V čom sa cítiš najlepšie?

Ono ja asi ani neviem, snažím sa to striedať. Hoci veľmi rád kreslím, farby mám rád. Ale snažím sa používať ich intuitívne a skúšať. Keď mi niečo vadí, tak mi to vadí. Nikdy som však nepremýšľal nad farbou, ktorá ku ktorej pasuje. Ja to hľadám a postupne to vyvstane.

Pokračovanie na ďalšej strane.