Lesia ležala na posteli so zatvorenými očami a okolo nej horeli sviečky. Vzduch bol nasýtený šalviou a kadidlom. Vnímala silu priestoru a snažila sa uvoľniť cestu svojej aure na ceste späť z nekonečna. Potrebovala opätovne nastoliť vnútorný pokoj. Ponorila sa hlboko do svojho vnútra, prehovárali k nej nejasné hlasy a väčšina znela dokonca ako skutočný šepot.
Čo mi chcete povedať…
No nedostala žiadnu odpoveď. Hlasy sa prelínali jeden cez druhý, až nastalo hrobové ticho.
Prudko otvorila oči a posadila sa na posteli. Plamene sviečok aj napriek jej náhlemu pohybu ostali nemenné, iba na jednej plamienok zhasol.
Nespúšťala zrak zo zhasnutého knôtu a sledovala dym, ktorý sa niesol hore až k stropu, kde vytváral mračná s objemnými kruhmi. Pohltili celý strop a zbadala, ako sa v nich blýska. Vedela, vnímala a preciťovala, že sa blíži niečo, čomu sa nedokáže vyhnúť.
Dar, ktorý mala, zdedila po svojej prastarej matke. Teraz to už vedela. Jej pamäť sa pomaličky odomykala a spomienky sa postupne vracali na pôvodné miesto. Spomenula si, že ako dieťa k nej so starou mamou chodievali a videla ju robiť rôzne rituály. Sama sa dokonca niektorých zúčastňovala. Ale vtedy si myslela, že ide iba o hru a neuvedomovala si, že ju v podstate pripravujú na to, čo ju v budúcnosti čaká.
Prastará mama jej vravievala, že ľudia na ich dar ešte nie sú pripravení a nerozumejú tomu, čo robia. Preto ho museli udržiavať v tajnosti. Mohli by si to zle vysvetliť. A ona jej verila. Verila každému jej slovu.
Spomienky, ktoré mala dlhé roky prastarou mamou uzamknuté, sa jej teraz postupne vynárali na povrch. Chápala, čo ju čaká, preto sa ju pred tým snažila ochrániť. Roky ju pripravovala, učila a zasväcovala do tajov bielej mágie, okultizmu a jasnovidectva.
Domnievala sa, že práve Damián ju prinútil študovať veci vymykajúce sa bežnému životu, ale tak to nebolo. Už dlho mala všetko uložené v podvedomí. Jej príbuzná ju už dávno naučila takmer všetko. Malé dievčatko, ktoré si myslelo, že všetko je len nevinná hra. Kým…
Lesia zvesila nohy z postele a vstala. Z prívalu spomienok, ktoré ju celú naplnili, sa jej opäť roztočila hlava a musela sa zachytiť rámu postele. Čo ešte sa v nej prastarej mame podarilo uzamknúť? Určité obdobia svojho života si nevedela vybaviť. Neodhalené zákutia ju desili.
Zhlboka sa nadýchla a privrela oči. Obrazy v jej hlave zmizli. Teraz nemôže dovoliť, aby odhalenie minulosti ovplyvnilo rozhodnutia, ktoré uskutoční v prítomnosti. Musí zísť dole na prízemie. Nájsť Nefilim a Privolávača. Je čas vstúpiť do temna, aby spolu našli svetlo.
***
Pokračovanie na ďalšej strane.
Andrea Bercik
tlačová správa
Pridajte komentár