,,Milé,“ precedil pomedzi zuby, čo obe ženy ignorovali, nakoľko mali teraz úplne iné starosti. Začalo sa odrátavanie: ,,Jeden… dva… triiiii…“
Obe sa svorne rozbehli oproti dverám s bojovným pokrikom Amazoniek a celou silou do nich narazili, až dvere, na počudovanie všetkých zúčastnených, nakoniec predsa len povolili. Prebudila sa v nich novonadobudnutá nádej a svorne do nich celou silou kopli nohami. Prudko sa otvorili a vrazili do steny za sebou, až ich odhodilo späť.
,,Rýchlo!“
Obe schmatli Viktora a doslova ako neposlušného chlapca ho sotili dovnútra, bez toho, aby sa ubezpečili, čo sa tam nachádza. Momentálne im to bolo úplne jedno. Aj keď sa len tak-tak zachytil steny oproti, rýchlo privreli dvere a opreli sa o ne chrbtami.
V tej sekunde sa dvere sa za nimi nebezpečne roztriasli a obe vydesene vykríkli. Gabriela tuho zatvorila oči a pevne v ruke zvierala drevený ruženec. Nikdy ho nedávala dole, a tak sa prakticky stal jej súčasťou. Dokonca by sa s ním aj sprchovala, ak by nehrozilo, že zhnije. Jedla, spala, milovala a hrabala sa v hline, farbách a acetóne…
Kvintuss….
Viktor odrazu spozornel a prestal prepadať stavom úzkosti a agónie.
Kvintuss… vieš dobre, že nejaké posvätené dvere ma nemôžu zastaviť…
Démon sa mu opäť snažil dostať do hlavy, ale to mu za žiadnych okolností nemôže dovoliť. Už nie! Nestane sa jedným z jeho vrahov, ani zberateľom duší. On je predsa Privolávač a nie nejaký druhotriedny poskok. Vypadni z mojej hlavy! zvolal naňho v duchu. Nebudeš ma ovládať!
JA som sloboda pre tvoju dušu . Len pri mne môžeš vytvoriť armádu nemŕtvych a ovládnuť tak svet…
NIE!
Nevedel ako, ale hlas z jeho hlavy napokon zmizol, no ostala po ňom trieštivá bolesť, ktorá mu bránila zachovať si čistú myseľ. A keď takmer zreval od bolesti, odrazu to prestalo a on zachytil Gabrielin vystrašený pohľad. Bol to strach, súcit a ešte niečo… Videla ho trápiť sa a nebolo jej to ľahostajné, aj keď ona sama bola zranená a ubolená. Myslela naňho.
Zvierajúc ruženec a oddaná modlitbe nemohla spustiť zrak z Viktora. Cítila, ako jej energia putuje miestnosťou a vstupuje doňho. Chránila ho, tak ako on chránil ju. Démona z hlavy úplne vypustila a sústredila sa len a len na Viktora. Jeho oči ňou boli očarené a ona vedela, že opäť žiaria jasným modrým svetlom. Cítila sa silnejšia ako kedykoľvek predtým a túžila ho objať. Zmierniť jeho bolesť, uzamknúť jeho utrpenie a vyhnať to, čo k nemu nepatrí. Doslova ju to k nemu ťahalo ako nejaká neviditeľná sila. Navzájom sa dokázali vyliečiť.
Lesia sledovala ich harmóniu duší z pohľadu tretej osoby a vedela, že sa deje presne to, čo má. Ani jeden z nich sa nemôže ubrániť tomu, čo sa medzi nimi vytvorilo. Kolesá osudu sa pohli a to, čo bude po ich spojení nasledovať, raz uzdraví celý svet.
Stránky: 1 2 3 4
Od 
