,,V kláštore Svätého Kríža?“ začudoval sa, pretože nikdy o takom mieste nepočul. Ale prečo by aj mal, veď z domu vychádzal len málokedy a najradšej sa všetkým verejným miestam vyhýbal.
,,Áno, kedysi som tu niečo riešila a sestry sú tu veľmi milé,“ zložila si Gabriela ruksak z chrbta a s úľavou si vzdychla.
Hodila ho do kúta k jednej z políc s knihami a poriadne sa ponaťahovala. Chrbát mala celý mokrý a boľavý, ale bola rada, že so sebou má všetky svoje veci.
,,Bola som tu takmer pred rokom,“ vysvetľovala im a mimovoľne sa pohrávala so svojím ružencom. ,,Na obhliadke fresiek. A dokonca som tu strávila aj niekoľko nocí. Tuším to boli skoro dva týždne? Toto miesto je neuveriteľne fascinujúce s hlboko zakorenenou históriou.“ Bola vo svojom živle, a tak im neostávalo nič, len ju počúvať. Posadali si preto na okolité lavice a unavené nohy si vyložili pred seba. ,,Pôvodne išlo o nedobytný hrad, preto to vybavenie, fakle na stenách, a tak rôzne… Sídlo tohto panovníka však po križiackych výpravách padlo do rúk cirkvi ako dar od cisára za vernú službu. Urobili z neho kláštor a odvtedy sú tu sestry z rádu sv. Kríža.“
Gabriela sa zjavne uvoľnila, pretože miesto v nej vyvolávalo pokoj. V postate sa nachádzala na svojom mieste. Na svätom mieste, kde nad ňou zlo nemá moc. Tu sa, naopak, práve jej sila stupňovala. Pevnejšie zovrela ruženec a prstami trela jednotlivé drevené koráliky.
,,Sestry mi darovali tento posvätený ruženec, aby ma chránil, a myslím si, že svoju prácu robí viac ako dobre,“ zašepkala a uprela zrak na postavy svätých vo farebných okenných vitrážach. ,,Vtedy som to brala ako milú pozornosť, skôr ako talizman. Taký, ako si každý nesie z dovolenky. Ako magnetka či pohľadnica.“
,,Od magnetky má poriadne ďaleko,“ unavene poznamenal Viktor, keď si hlavu oprel dozadu o stenu a s privretými očami oddychoval. ,,Takéto veci netreba brať na ľahkú váhu, zvlášť v tvojom prípade nie.“
















Pridajte komentár