Andrea BercikNa malom priestore pripomínajúcom balkón stála pri zábradlí nad klenbou žena v čiernom mníšskom habite. So zopätými rukami na nich zhora hľadela vševediacim pohľadom.
,,Mocná abatiša,“ oslovila ju Lesia a pokorne zvesila hlavu.
Gabriela s Viktorom len mlčali a sledovali neznámu ženu, ako sa otočila a schádzala dole schodmi až k nim.
,,Očakávala som váš príchod už skôr, ale pravdupovediac, vaše omeškanie ma neprekvapilo, keďže máte medzi sebou jedného neveriaceho Tomáša.“ Prázdnou sieňou zneli jej slová a odrážali sa od stien. Hlavou pokynula k Viktorovi.
,,Predpokladám, že myslíte mňa,“ skonštatoval a ani sa neunúval vstať.
,,Samozrejme, že teba, Privolávač. Ďalší diablov prisluhovač.“
Všetkým jej slová vzali reč. Neprekvapilo ju to, preto sa na nich dobre pobavila.
,,Prekvapení?“ zasmiala sa. ,,Vyzeráte tak. No nedbám, ale nerada by som tuto,“ rukou ukázala na Lesiu, ,,nášmu médiu vzala vietor z plachiet. Preto ste tu.“ Postupne, ako sa k nim približovala, si prezrela všetky tri prekvapené tváre.
,,Priviedla vás sem ona. Médium, ktoré takmer celý svoj život žilo so svojimi schopnosťami pod zámkom a v klamstve. Tá jej moc, tá sila, musela byť ukrytá až do chvíle, keď nastane ten správny čas.“
,,Ale ako to všetko viete?“ oslovila ju prvá Gabriela, pretože matka predstavená svojou pôsobivou rečou Lesiu šokovala natoľko, až od údivu otvorila ústa.
,,Ach, dieťa,“ vzdychla si matka predstavená, pristúpila ku Gabriele a jemne ju chytila za obe ruky. ,,Váš príchod bol už dávno predpovedaný. Dovolím si povedať, že ešte skôr, ako ste sa narodili.“ Hovorila to všetkým, hoci jej láskavé oči hladili Gabrielinu tvár.
,,Prečo ste mi niečo nepovedali či nenaznačili, keď som tu minule bola?“
,,Nie,“ usmiala sa na ňu matka predstavená. ,,Nebolo to možné. Všetko má svoj začiatok a koniec. Každý príbeh, tak ako ten tvoj, drahá Nefilim.“
tlačová správa
Pridajte komentár