Montessori nie je len o edukačných pomôckach. Aj v Košiciach môžete dopriať škôlkarom rešpektujúcu výchovu a vzdelávanie

Gabriela Dobrovičová, mamička dvoch detí, ktoré navštevujú MŠ S láskou, zdôrazňuje najmä význam jemnej motoriky, ktorú táto škôlka výrazne rozvíja

„Jemná motorika je pre vývoj dieťaťa, jeho reči a kognitívnych schopností nesmierne dôležitá. Celý dnešný svet je na jedno tlačidlo a fotobunky. Kedysi som aj ako dieťa cesto na buchty miesila ručne, čo bol jednak tréning koordinácie, oko-ruka a aj celej ruky, od ramena cez rotáciu zápästia a posilňovania prstov. Dnes všetko hodím do robota, stlačím jedno tlačidlo a cesto je hotové. Je skrátka extrémne dôležité, aby mali deti možnosť a príležitosť používať ruky, a tú im Montessori prístup dáva. Pri mojej znevýhodnenej dcére som si to všetko uvedomila. Ako každá činnosť s rukami predchádzala ďalším pokrokom v rôznych oblastiach. Aj samotná Mária Montessori ako lekárka primárne pracovala so znevýhodnenými deťmi. A keď má práca rúk značný dopad na poškodený mozog dieťaťa, dávam si otázku, aký obrovský dopad bude mať na vývoj zdravého dieťa? A ako sa, naopak, bude vyvíjať dieťa, ktoré bude mať všetko na jedno tlačidlo?“

Prečítajte si rozhovor s Máriou Tomaszovou, zriaďovateľkou MŠ S láskou, pedagogičkou a Montessori sprievodkyňou

Keby ste ma chceli navnadiť ako rodiča, prečo je z vášho pohľadu pre moje dieťa vhodný a žiaduci práve Montessori prístup?

Na to, aby sa dieťa mohlo rozvíjať a učiť sa, potrebuje byť v bezpečnom a láskyplnom prostredí. V Montessori pedagogike je dôraz kladený na potreby dieťaťa. Keďže tieto potreby v rovnakom čase u rôznych detí môžu byť iné, každé dieťa sa učí svojím vlastným tempom to, čo ho aktuálne zaujíma. Aj vďaka tomu deti nie sú porovnávané a v takomto prostredí nie je priestor pre súťaživosť. Od dospelých dieťa nedostáva hotové odpovede ale otázky, prostredníctvom ktorých nachádza samo odpovede a učí sa hľadať riešenia. Deti sú vedené k pomoci druhým a starostlivosti o prostredie a komunitu. Všetky tieto faktory prispievajú k tvorbe podnetného, zmysluplného a bezpečného prostredia pre vzdelávanie.

Je však vôbec možné zachovať individuálny prístup, keď je v triede napr. 20 detičiek? Nie je tá individualita nejako prirodzene potlačená?

Dôležité je zdôrazniť, že začiatkom septembra nezačína v triede naraz 20 nových detí, ako v klasickej škôlke. V Montessori prostredí sú triedy heterogénne. Nových detí máme u nás okolo päť v každej triede, a tie sa potom dokážu rýchlo začleniť. Ostatné deti prostredie triedy a aktivity v nej poznajú a preto pozornosť učiteľa potrebujú len sporadicky. To je dôvod, prečo má učiteľ možnosť zamerať svoju pozornosť na nové deti. V Montessori triedach prebieha aj rovesnícke vyučovanie, ktoré okrem nových detí prináša veľa benefitov aj tým starším – majú tak možnosť svoje vedomosti odovzdať mladším kamarátom. Nové deti sa veľa učia aj pozorovaním a napodobňovaním svojich spolužiakov. Deti si vyberajú činnosti podľa svojej vnútornej potreby a každé ju má v rovnakom čase inú. Vyberú si aktivitu a pracujú samostatne. Keď potrebujú poradiť, privolajú si učiteľa.

REKLAMA

Deťom je v Montessori prístupe dopriata sloboda, čo musí byť náročné aj pre pani učiteľky. Zrejme sa na to nehodí každá…

Na túto otázku existujú dve odpovede. Jedna je, že áno, je to náročné, pretože my sme boli vychovaní inak a nie je pre nás typické reagovať rešpektujúco a dopriať deťom slobodu. Musíme na sebe preto veľa pracovať, aby sme tento nový koncept práce s deťmi prijali. Na druhej strane zase, čo sa týka Montessori, je hlavnou úlohou učiteľky alebo teda sprievodkyne pozorovanie detí. Pretože len vtedy môže zistiť, aké má každé jedno dieťa potreby, kde sa práve nachádza, s čím potrebuje možno pomôcť, čo znova ukázať a tak ďalej. Samotné prostredie je pripravené tak, že už samo vytvára pre deti podmienky, aby v ňom vedeli fungovať viac-menej samostatne. Väčšina ľudí už pozná Montessori výrok Pomôž mi, aby som to dokázal sám, a my k tomu deti vedieme. Aby boli samostatné.

V rámci workshopu ste uviedli, že Montessori prístup je vhodný pre každé dieťa, ale nie pre každého rodiča. Naozaj pre každé dieťa?

Nie som psychológ, ale myslím si, že keď je prístup individuálny, to znamená, že je šitý na mieru konkrétneho dieťaťa, neviem si predstaviť dieťa, ktorému by nepasoval.

Keď komunikujete s rodičmi, určite ste sa už stretli aj s negatívnymi názormi, prípadne nejakými výčitkami. Čo im zvykne najviac prekážať?

Pravda je, že sa stretávam s rodičmi, ktorým Montessori prístup vyhovuje, prípadne v ňom našli zmysel, čiže ho nekritizujú. Veľmi im však načúvam a vďaka nim viem, že naše deti v bežnej spoločnosti vynikajú, lebo sú veľmi komunikatívne, nie sú ustráchané, vedia si povedať, čo chcú. Sú tiež samostatné a dokážu riešiť rôzne situácie naozaj invenčne a kreatívne, už v ranom veku ukazujú známky kritického myslenia. Minule nám jedna mamka povedala, že vidí na svojej dcérke, ako dlho sa vie sústrediť na činnosť, ktorú robí.

Rodičia zvyknú požadovať od škôlok krúžky. Ako je to u vás v škôlke?

Montessori prostredie je pripravené tak, aby všetky potreby detí vo veku 3 až 6 rokov boli naplnené. Okrem kognitívnych schopností deti v našej MŠ trávia pohybom veľa času vonku takmer za každého počasia. Pre deti tohto veku je veľmi dôležité, aby mali možnosť slobodnej hry podľa vlastného výberu. Hra je okrem prostriedku na učenie aj spôsobom na spracovanie zážitkov z celého dňa a má pre deti terapeutickú účinok. Keďže v našej MŠ nie sú bežné hračky, je veľmi žiadúce, aby k nim deti mali prístup v domácom prostredí.

V škôlke S láskou máme krúžok HYBAJKO, na ktorého koncepte sme sa podieľali s tanečno-pohybovou terapeutkou, certifikovanou trénerkou z projektu Tréneri v školách, Luckou Baltovou. Pohyb, lokomócia, koordinácia a orientácia v priestore je to, čo nám dáva zmysel podporovať.

Mňa ako rodiča by určite zaujímalo to, že deti u vás pracujú – hrajú sa – väčšinou samostatne. Nemôžu im spoločné aktivity chýbať?

Podľa Márie Montessori, aby sa dieťa vo veku 3 až 6 rokov mohlo koncentrovať, a teda aj učiť, musí pracovať – hrať sa samostatne. Dieťa sa však v triede vyskytuje s ďalšími deťmi a preto prirodzene dochádza k interakcii medzi nimi. V Montessori prostredí je viacero aktivít, pri ktorých deti spolupracujú, ako napríklad ranné kruhy, príprava pravidiel v triede, spoločné oslavy, výlety, ale aj niektoré aktivity – ako napríklad banková hra (pomôcka, pomocou ktorej deti objavujú zákonitosti sčítania, odčítania, násobenia a delenia čísel).

Čiže aj keď všetci pracujú samostatne, musia spolu nejako kooperovať, lebo každé jedno dieťa musí brať minimálne ohľad na to, že je tam aj nejaké iné dieťa. Ďalšia vec, prečo je táto samostatnosť dôležitá, je, že Mária Montessori zistila, že deti od 3 do 6 rokov sa vedia hlboko sústrediť len vtedy, keď pracujú samostatne. A aby deti niečo dokázali tvoriť spolu a spolupracovať, musia to dokázať zvládnuť. Je však aj kopec aktivít, ktoré sa robia skupinovo, kde krásne interagujú, vytvárajú si rovesnícke vzťahy. Napr. je to chystanie sa na pobyt vonku, hry a záhradkárčenie, prechádzky, obed, spoločný oddych. Často chodievame na výlety a exkurzie, kde majú veľa spoločných zážitkov, dokonca predškoláci si u nás tvoria spoločné projekty, napríklad v marci si vyrobili spoločnú knihu.

Pokračovanie na str. 4