V Montessori prístupe je to tak, že podobne, ako neupozorňujete na chyby, ani deti prehnane nechválite. Nemôže im to trošku chýbať? Prípadne, nemajú s tým problém, keď sa dostanú do bežného prostredia?
V Montessori prístupe sa chyba nepomenúva, zopakuje sa správne pomenovanie, ukáže sa správne riešenie, postup. Aktivity v priestore škôlky sú dômyselne vyskladané práve pre senzitívne obdobia detí 3-6, aby dieťa nezažilo neúspech len preto, že si vzalo pomôcku, na ktorú ešte nie je pripravené. Máme dohodu s deťmi, že si vezmú len aktivitu, ktorú poznajú. Ak dieťa prejaví záujem o nejakú novú, predstavíme mu ju, ukážeme, ako sa s ňou pracuje. Potom necháme dieťa pracovať, pozorujeme ho a ak „urobí chybu“ všimneme si to a vieme to s ním prejsť odznova. Pre proces učenia je veľmi dôležité činnosť opakovať. Prípadný neúspech, respektíve pomenovanie chyby, môže dieťa od činnosti odradiť, oslabiť jeho zvedavosť a túžbu po poznaní, demotivovať ho.
Foto: A. Bercik
Nebudú mať deti trošku problém pri prechode na bežnú školu?
Presne to je jedna z hlavných otázok, ktoré rodičia zvyknú riešiť. Či sa potom tieto naše deti dokážu začleniť do bežnej spoločnosti. Rodičia predškolákov, ktorí vidia, čo robíme a aký to ma dopad na ich dieťa, si už sami vyberajú školy, ktoré majú reputáciu rešpektujúcich škôl. Plus si musíme uvedomiť, že pravá Montessori škola v Košiciach neexistuje a školu nerobí len prostredie, ale najmä učitelia. Vždy by sa teda rodičia mali ísť do budúcej školy svojho dieťaťa pozrieť, zažiť ju, pozorovať, ako učiteľ komunikuje, ako sa k deťom správa… To je asi najdôležitejšie.
A treba podotknúť, že naše deti sa pohybujú v bežnej spoločnosti, žijú v Košiciach, chodia na dovolenky. Máloktoré má doma striktné Montessori prostredie. Navštevuje starých rodičov, ktorí ho vychovávajú často inak… Čiže až tak sa neizolujú od okolitého sveta.
Je však veľmi dôležité zdôrazniť, že kým sú deti malé, potrebujú veriť, že tento svet je dobré miesto pre život. Samozrejme, nedokážeme ich úplne odizolovať, no z nášho pohľadu je dôležité, aby sa so zlom stretli čo najneskôr. A keď im potom niekto napríklad povie Ty si zlý, tak dieťa už vie, že to nie je jeho hodnota, ani jeho vlastnosť, len názor niekoho cudzieho. A na to už musí mať určité zručnosti, schopnosti aj vek, aby bolo schopné oddeliť realitu niekoho iného od tej vlastnej.

Vraveli ste, že spolupracujete s rodičmi. Ako to prebieha? Prečo je to podľa Vás dôležité?





















Pridajte komentár